Healing Wounds |SK| S.M. - 1.séria ✔

Kapitola 4

Eva obtočila svoju ruku okolo môjho lakťu a odkráčali sme preč, keďže už zazvonilo. Hoc ani nechcem, no telo sa mi ako keby samé otočilo a nazrela som ponad plece na Shawna. Stále sa pozeral a ešte pred tým, než som sa finálne otočila sa na mňa usmial.

Keď som sa dostavila na biológiu, takmer celú hodinu som učiteľa vôbec nevnímala. Myseľ mi zamestnával Shawn. V prvý moment mi to samozrejme lichotilo, no teraz mi to nejde do hlavy. Čo tým sleduje? Je v tej najlepšej partií na škole a teraz sa zrazu o mňa začal zaujímať? Nie som veľmi výstredné dievča a perfektne zapadám do nevýrazných ľudí. Je síce pravda, že Evelina je nepriehliadnuteľná, ale aj tak. Je to čudné. Nechcem sa zapliesť s niekým, pre koho je to iba divadlo alebo nejaká hra. Ale to taktiež samozrejme už predbieham. Pravdepodobne to ani nič neznamenalo. Proste sa iba usmial a čo. Nemôžem z toho robiť takú vedu.

Radšej by som sa mala sústrediť na učenie a vypustiť to z hlavy.

„Nechceš zostať aj ty na doučku? Nie je to také hrozné ako sa zdá a plus stráviš hodinu s najkrajším učiteľom na škole, nie je to lákavé?" snažila som sa Evelinu prehovoriť, aby so mnou zostala. Bože, načo som si vybavovala tie doučká? Teraz sa mi vážne nechce a najradšej by som bola doma v posteli s čajom v ruke. Je zrejme čudné, že pijem čaj keď je takto teplo, ale chutí mi asi najviac zo všetkých nápojov.

„Sorry drahá, ale vážne nie. Viem, že sa ti nechce ísť pešo domov ale nemyslím si, že zvládnem ďalšiu hodinu. Nabudúce ťa môžem aspoň počkať a zatiaľ niekam behnem, ale dnes nie." unavene si vzdychla a na rozlúčku ma objala. S veľkou nevôľou a veľmi pomalým krokom som sa pobrala do učebne. Keď už nezaberá ani predstava pekného učiteľa na to, aby som sa trochu vzchopila, som na tom riadne biedne. Spoza dverí som videla, že učiteľ je už v triede a prehraboval sa v papieroch, no keď som vstúpila, od šoku som v momente zastala. V jednej z lavíc sedel Shawn a vyškieral sa na mňa.

„Och, Olivia. Nech sa páči sadnite si a môžeme začať." Učiteľ ukázal na prednú lavicu.

Zamračene som prešla ku jednodielnej lavici vedľa Shawna a pomaly si sadla. Vyzerala som asi ako retard, pretože som dlho nechápavo na neho hľadela. „Ty chodíš na doučká z matiky?" spýtala som sa Shawna.

„Shawn sa k nám chcel pridať, takže dúfam, že to nebude žiaden problém." Odpovedal mi učiteľ ešte pre tým, než to stihol Shawn.

„Nie, žiaden problém." Odpovedala som.

„Dobre, tak môžeme začať." profesor prešiel k tabuli a začal opisovať príklad z papiera.

„Čo tu robíš? Veď ty si v matike dobrý, nepotrebuješ doučovanie." Šepla som, keď učiteľ rozprával nahlas a snažil sa nám vysvetliť ako správne vyriešiť zadanie.

Shawn sa ku mne naklonil a uškrnul sa. „Vždy je treba niečo vylepšovať."

No isto. Najskôr som na neho iba podozrivo pozerala, no on sa narovnal a pozrel pred seba na tabuľu. Spravila som to isté, no nemohla som si odpustiť ešte jeden pohľad a keď som na neho pozrela znovu, zistila som, že jeho prenikavé oči ma znovu sledujú. Zahanbene som rýchlo vrátila svoj pohľad naspäť a snažila sa venovať príkladu, hoc sa to pri Shawnovi dalo veľmi ťažko.

Presne ako som aj hovorila, Shawn vedel všetko. Naozaj všetko. Ani len som nestihla porozmýšľať nad správnou odpoveďou alebo výsledkom a on ho už povedal. Potom naozaj nechápem, aký malo význam toto doučovanie. teda aspoň pre neho.

Keď som vyšla z učebne, Shawn ma takmer okamžite dobehol a kráčal popri mne. Keď mi navrhol, že ma zavezie domov, nemohla som byť šťastnejšia, že nemusím ísť takú dlhú cestu pešo. Keď sme prešli na parkovisko a zastavili sa pri nízkom Porche, musela som sa ovládať, aby som nezostala pozerať s dokorán otvorenými ústami.

„Ale teraz vážne, prečo si prišiel na to doučovanie? Cítila som sa naozaj trápne, keď ja som nevedela ani ň a ty si odpovedal okamžite a bez zaváhania." Spýtala som sa Shawna, keď sme sedeli v aute a viezol ma domov.

Ešte stále som nebola celkom v pohode z toho pocitu, že sedím na kožených sedačkách Porche. Má 18 a má Porche? to si zo mňa robíte srandu! 

„Náhodou ti to išlo veľmi dobre." zasmial sa. Je milé, že mi nechce priamo povedať, aká som bola vytupená, no ja som si toho vedomá aj bez tak.

„Neklam a nezahováraj," napomenula som ho. „Stále čakám na odpoveď." Posúrila som ho, keď som videla, že sa k odpovedi moc nemá.

„Čo keby si nebola taká zvedavá a radšej pristúpila na moju ponuku." Stočil ku mne pohľad, keď sme stáli na červenej na semafóre.

„Akú ponuku?" spýtala som sa zmätene.

„Keď vravíš, že som taký dobrý v matike, tak ťa môžem doučovať aj ja, nemyslíš?" na tvári sa mu pohrával úškrn, ktorý ale nepôsobil nechutne ako u niektorých chalanov. Práve naopak, pôsobil milo. Až tak milo, že vždy sa aj ja musím usmiať.

Nezmohla som sa takmer na nič, iba som na neho zaskočená pozerala.

„Nemyslím si, že by to fungovalo." Pretočila som nad ním očami a vydýchla si, keď sme zabočili na moju ulicu. Teraz som už úplne presvedčená, že je presne taký istý, ako všetci chlapci na škole. Myslia si, že pozrú na dievča a hneď ju dostanú. Tak to určite.

„Počkaj, ja som to nemyslel tak." začal hneď krútiť hlavou a nervózne sa zasmial.

„Tuto mi prosím zastav." ukázala som na chodník, pár krokov od nášho domu.

„Počkaj, ale ja som to vážne tak nemyslel. Viem ako to vyznelo, ale nie sú za tým žiadne bočné úmysly." chytil ma za ruku, aby ma zastavil, keď som otvárala dvere.

„Je jedno ako si to myslel, moja odpoveď je nie. Ďakujem za odvoz." Povedala som mu pokojne a naoko úplne bez nejakých emócií. Nepatrím medzi nejakých hysterických ľudí a určite tu nebudem robiť žiadne scény. Shawn vyzeral, že chce ešte niečo povedať, no nedala som mu na to ani priestor, pretože som zabuchla dvere na aute a rýchlym krokom sa pratala do domu.

Ahojte ♥ Ja viem, dnes trošku kratšia časť, ale dúfam, že aj tá potešila. Znovu vám chcem poďakovať za vaše komentáre *.* juj, tak ma nimi vždy potešíte :) ĎAKUJEEEM :) ♥