Healing Wounds |SK| S.M. - 1.séria ✔

Kapitola 26

Keď som pomaly otvárala oči, závesy boli zatiahnuté a do miestnosti prenikalo len minimum svetla. Poobzerala som sa po miestnosti, kde bolo absolútne ticho a pokoj. Vedľa mňa bola posteľ prázdna.

Zatvorila som oči a zhlboka vydýchla. Ešte stále neverím, že som utiekla z domu. Preboha zobrala som dokonca ešte aj otcovi auto. Ale nemala som na výber. Keby že tam zostanem, zabil by ma. Pravdepodobne by som znovu skončila v nemocnici. Sama som zostala zaskočená, keď sa ma matka zastala. To bolo prvý krát za rok a pól, čo pristala na moju stranu. Vždy sa tvárila, že nijaké facky a modriny nevidí.

Najhoršia otázka je, čo budem teraz robiť. Možno to predsa len bola chyba odísť. Mohla som vydržať tu jednu bitku, aspoň by som mala kde bývať. Teraz som prakticky bezdomovec. Nemôžem predsa zostať navždy u Shawnových rodičov a prácu nemám. Nemám vôbec nič.

Bože. Čo si to nahováram. Kebyže pretrpím túto bitku, ďalšia by bola horšia. A tú by som možno že dokonca ani neprežila. Keď si spomeniem, ako bezcitne ma udieral vlastný otec, ako mi bez mihnutia oka udrel hlavu o stenu, a ako štedro do mňa kopal, je mi do plaču.

Rozmýšľam nad tým až príliš, ale inak to nejde. Mám to stále na pamäti a nikdy na všetky tie bitky nezabudnem.

Hoc som sa práve zobudila, v hlave mi treščalo ako keby som bola celý večer na párty a vypila najmenej pól litra. A oči som mala opuchnuté ako keby má doštípaní včely. To všetko z plaču. To všetko kvôli otcovi.

Neplánovala som ešte vstať. Nemala som silu, no započula som niekoľko hlasov, ako sa rozprávajú. Bolo to iba mrmlanie a aby som počula viac, vyšla som z postele a pomaly prešla ku dverám. Shawnov hlas som hneď spoznala, no nevedela som, komu patrí ten druhý. Bol to žensky hlas. Bola to najpravdepodobnejšie Shawnova matka. Počula som ich veľmi slabo a tak som pootvorila dvere. Shawn hovoril naozaj potichu, akoby nechcel, aby to niekto -ja- počul, no jeho matku to nezaujímalo. Jej zámerom bol pravý opak.

„Shawn, dobre vieš, že musíme odísť. Nemohla si vybrať lepší čas na návštevy?" Prehovorila nekompromisne jeho matka. To mysli mňa?

„Matka, ale ona tu nie je na návšteve. Má doma problémy a nemá kam ísť. A ani nepôjde. Tam sa už nevráti." Tichým hlasom jej oponoval Shawn, no bolo v ňom počuť rozhorčenie a hnev.

„Čo tým chceš povedať, Shawn?"

„Že tu ostáva so mnou. Nedovolím, aby to všetko znovu zažívala."

„Shawn, nemys-"

„Nie matka. Môžeš hovoriť čo chceš, zostane tu." Skočil jej do reči.

„Nie Shawn, ty počúvaj mňa. Je mi ľúto, čo sa jej deje, ale nemôže tu zostať, lebo ani ty tu nezostávaš. Toto sme už prebrali. Odchádzame do Francúzska a ty ideš s nami a bodka. " najskôr som myslela, že som zle počula, no povedala to dosť hlasno na to, aby som rozumela presne každé slovíčko. Oči som mala doširoka otvorené a od prekvapenia som si zakryla dokorán otvorené ústa. On...on ide do Francúzska. Viem, že spomínal, že sa tam raz vráti ale...teraz? A to mi ani nepovedal?

„Zrazu sa hráte na bezchybných rodičov? Celý život som bol bez vás, tak sa netvárte, že vám zrazu na mne záleží!" Shawn už nehovoril potichu. Praskli mu nervy a hlasivky posilnil aj on.

„Som tvoja matka, tak tu po mne neziap a správaj sa úctivo. Chod hore a vysvetli jej to. Odchádzaš s nami. Koniec debaty. " posledné slova povedala chladne ako striga a ďalej bolo počuť už iba klopkanie jej vysokých topánok.

Bola som v nepopísatelnom šoku. Odstúpila som od dverí a chcela som plakať. V hlave som mala milión myšlienok, no nevedela som sa sústrediť ani na jednu. Shawn odchádzal a ani mi to nepovedal. Kebyže som sem nepršla, vôbec by som sa to nedozvedela? A čo budem teraz robiť? Budem bez Shawna, bez všetkého. Naspäť s otcom.