Healing Wounds |SK| S.M. - 1.séria ✔

Kapitola 31

           

Keď pozrel na tašku v mojej ruke, všetko si uvedomil a v momente ako treskol s dvermi sa rýchlym krokom rozbehol ku mne. Stihla som akurát tak vyjsť tromi malými schodmi, ktoré boli medzi predsieňou a kuchyňou, a zrazu ma už držal pod krkom a pevne stískal.

Taška mi v momente padla z ruky, pretože som prsty  presunula na tie jeho a snažila sa povoliť stisk. Mohla som sa snažiť koľko som chcela, držal ma tak pevne, že som nemala ani najmenšiu šancu. Proti nemu som nemala nikdy šancu, je silný a celkom aj vysoký a hlavne je to chlap. Čo si drobné dievča ako ja pomôže?

Pozerala som mu priamo do očí a on tiež. Po celom tele mi prebehol nepríjemný mráz, keď som videla, koľko zla sa odráža v jeho očiach. Ako sa to hovorí? Oči sú zrkadlom duše? Áno, je to tak, pretože jeho duša je čierna. Je bezcitný. Naďalej ma držal pod krkom a nemal v pláne prestať.

Do hlavy mi postupne stúpalo viac a viac tepla, oči ma tlačili v jamkách a neverila som, že sa ešte niekedy nadýchnem.

Ale nadýchla som sa. Nadýchla som sa v momente ako k nám pribehla Eva a v momente skočila na chrbát otcovi. Neváhala ani sekundu a zavesila sa mu okolo krku kde ho pevne držala a jedným prstom mu začala tlačiť na oko. Typický chmat, ktorý používajú hráči v ringoch.

V momente som padla na zem a snažila som sa poriadne nadýchnuť. Hrudník ma nepríjemne pálil a cítila som, ako keby sa to práve naopak  zhoršovalo, nie zlepšovalo.

V ušiach mi pišťalo a keď sa nepríjemný zvuk postupne vytrácal, začal ho obmienať otcov rev a Evin krik, ktoré sa miešali v jedno.

Eva sa ho neustále pevne držala a tlačila mu na krk, no on sa vedel vynájsť a použil typický metódu. Otočil sa a chrbtom narazil o zárubňu dverí, takže to schytal Evin chrbát. Počula som iba jej zjojkanie, pretože ja som už bola priplazená v kuchyni a schmatla som prvú vec, ktorú som uvidela a o ktorej som vedela, že môže otcovi ublížiť. Vyhodila som z vázy umelú zeleň a čo najsilnejšie ju uchopila do rúk. Bola celkom ťažká, pretože patrila medzi tie okrasne vázy, ktoré boli naozaj veľké.

Otca našťastie ale Eva nezaujímala a nechal ju tak. Chcel mňa. Takmer sa mu to aj podarilo, pretože ma stihol zdrapiť za jedno zápästie, no ja som už reagovala. Vázu, ktorú som držala v pravej ruke som zdvihla do vzduchu a udrela som mu ňou priamo do hlavy. V momente ako sa stretla s jeho lebkou sa rozbila na milión kúskov. Niektoré zostali v jeho vlasoch a ostatne popadali na zem, čoho dôkazom bol aj zvuk, ktorý sa s nimi niesol.

Bola to silná rana a otec v momente padol na kolená a rukami sa ledva zachytil o podlahu, len aby nespadol ksichtom na tvrdú zem.

Ruky sa mi triasli ako osika a vystrašená z môjho aktu som sledovala otca. Bol tým úderom riadne omráčený, no nestalo sa mu nič vážne, pretože bol stále pri vedomí, len sa z toho nemohol tak rýchlo spamätať. Zrejme som mu riadnu uvalila. Hoc by som si mala želať preňho len  to najhoršie , uľavilo sa mi, keď som ho nezdolala úplne. Ak by tu zrazu ležal bez pohnutia, nemohla by som ho tu len tak nechať a potom by to bolo ešte horšie.

Z tranzu ma prebral až Evin dotyk na ruke. Schmatla ma za zápästie a na nič nečakala. Ťahala ma za sebou a behom sme trielili preč odtiaľto. Ona si našťastie zachovala chladnú hlavu. Keby bolo na mne, ešte doteraz tam stojím v šoku z môjho činu a pozerám na otca ako sa zviecha a chystá sa ma zabiť.

Automaticky som nasadla do auta a s pištiacimi gumami sme rýchlo vyrazili odtiaľto preč. Ani som si nevšimla, že Eva bežala aj s mojimi taškami. Uvedomila som si to až keď mi ich hodila do náručia a čo najrýchlejšie štartovala.