Healing Wounds |SK| S.M. - 1.séria ✔

Kapitola 15

Cez vchodové dvere nemôžem ísť, hneď vedľa má otec s matkou spálňu. Je možné, že by ho to vôbec nezobudilo, no taktiež sa to môže stať a to riskovať nemôžem.

Potichu som prebehla na zadnú stranu domu, kde bola obývačka. Šťastie stálo na mojej strane, keď francúzske okná boli všetky odomknuté. Pomaly som ich otvorila a snažila sa vydať čo najmenej zvuku. Topánky som si vyzula, pretože tie by tomu rozhodne nedopomohli.

Prechádzala som čo najtichšie ako som vedela, a keď som bola na konci schodov, zrazu som počula otvorenie dverí.

Do riti! To je určite otec. Hlavne nemôžem spanikáriť a začať utekať. Po šičkách som prebehla do izby a v momente ako som zatvorila dvere, som utekala pod posteľ. Zakryla som sa až po vrch a tvárila sa, že spím.

Vedela som, že otec ako prvé príde ku mne do izby a tak aj bolo. Dokorán otvoril dvere a ticho v nich stál. Hoc mi srdce bilo ako splašené, navonok som sa tvárila, že snívam už aspoň 10-ty sen.

Keď som počula jeho kroky, ako prichádzajú k mojej posteli, zostala som celá zmrazená.

Len pokoj.

Keď ma našiel iba pokojne spať, otočil sa a odišiel z izby. Nepočula som ho zatvoriť dvere na jeho spálni, a tak som sa zo strachu ani neopovážila vyjsť spod paplónu.

Ráno som sa zobudila celá spotená, keďže otec ma strašil ešte aj v snoch.

Rýchlo som sa osprchovala a schmatla do ruky červený rúž, ktorý moje pery ozdoboval , tak ako každý deň, aj dnes.

Dolu po chodoch som bežala tak rýchlo, že som sa skoro zrýpala na nos. Otec bol v kuchyni a robil si kávu. Niekedy aj chápem, prečo si nikto nikdy nevšimol, aký otec ku mne v skutočnosti je. Navonok vyzerá ako sympaťák. Dá si záležať na svojom výzore, nosí drahé oblečenie a kedysi nás ako celú rodinu brával často von, alebo niekam do spoločnosti. Nikto by nikdy nepovedal, že toto sa v ňom v skutočnosti skrývalo.

Chcela som okolo neho iba rýchlo prejsť, no jeho hlas ma okamžite zastavil.

„Nevieš zdraviť?!" prísne prehovoril.

Otočila som sa telom k nemu, no on mi bol stále chrbtom a zdá sa, že to ani nehodlal zmeniť.

„Dobré ráno." pozdravila som ho a chvíľu stála na mieste, pretože som čakala, že mi ešte niečo povie, no nič sa od neho nedostavilo. Iba si chcel dokázať a pripomenúť mi, ako nič neznamenám. Nebola som hodná ani len pohľadu, nie to ešte odpovede.

Už som na nič nečakala a potom, čo som si nazula tenisky som vybehla von za Evou, ktorá ma už čakala.

„Prisahám, že ťa nebudem už brávať, ak budeš zakaždým takto meškať." Na oko naštvane poznamenala.

„Prepáč, ja viem, mala som....rušnú noc."

„Rušnú noc? Fiha, že by si si konečne zohnala nejakého chlapa?" zasmiala sa, no keď som zostala ticho, smiech zrazu utíchol. „Olívia? Čo si mi nepovedala?" prekvapene na mňa pozrela a čakala na vysvetlenie. Očí jej už popredu žiarili.

„Včera som bola tak trochu u Shawna." Priznala som. Čakala som od nej, že začne byť ako bláznivá, no opak bol pravdou. Hoc najskôr mala ústa dokorán, potom ich nasadila široký úsmev.

„A?" súrila ma, aby som jej povedala viac. Asi čakala, že jej budem rozprávať nejaké pikantné intímnosti, no mala smolu.

„No, bola som u neho a...nejako sme sa dali dokopy." Povedala som s priblblím úsmevom na tvári.