Healing Wounds |SK| S.M. - 1.séria ✔

Kapitola 17

„Milujem ťa."

Hoc to povedal tichým hlasom, jeho slová ma hneď zasiahli. Môj výraz rozhodne vyzeral prekvapene, no nie v zlom zmysle. Trvalo niekoľko dlhých sekúnd, kým som vstrebala tieto slová a zmohla sa k reakcií. Na sucho som otvorila ústa, no nič som nepovedala.

Bože, čo je to so mnou. Veď vrav niečo Olívia!

Shawn akoby nečakal na žiadnu reakciu. Vydýchol si a usmial sa na mňa. To ma podporilo a vášnivo som ho pobozkala, pričom som oboma rukami chytila jeho tvár a palcami mu nežne prešla po pokožke.

„Aj ja teba." Povedala som do jeho pier a hneď ako jeho očí zaiskrili, nedokázala som udržať úsmev. Silno som ruky obmotala okolo jeho krku a objala ho.

Začala som ho bozkávať na krku a v podstate aj na celej tvári. Boli to iba rýchle bozky. Desiatky rýchlych bozkov. Napokon ma Shawn uväznil v jeho silných rukách, ktoré nakoniec aj tak zablúdili k môjmu zadku.

-

„Asi by som ti mal niečo povedať." Ozval sa Shawn, keď sme sa prechádzali po záhrade.

Biele tenisky som mala celé mokré, pretože trávnik po ktorom sme šliapali, bol akurát zavlažovaný.

Uchechtal som sa nad vážnosťou Shawnovho hlasu. „Mám sa báť?"

„Nemáš čoho." Spevnil stisk našich prepletených prstov.

„Tak...počúvam."

„Čoskoro pôjdem na mesiac do Francúzska. Je možné, že sa to pretiahne aj na dva mesiace, dúfam, že nie na tri. Takže, chvíľku sa neuvidíme."

„Čo? na tri mesiace, a to načo?"

„Na tri to určite nebude, ale otec sa chce zrazu hrať na zodpovedného rodiča. aj s matkou musia zostať pracovne vo Francúzsku a ževraj „ma tu nemôžu nechať tak dlho samého". Naštvane odvrkol.

„Takže musíš ísť s nimi..." dopovedala som.

„Nechápem, čo tým sledujú. Keď ešte žila stará mama, bežne som ich aj pol roka nevidel."

„Ale teraz keď tu nie je, nechcú ťa nechať samého. Celkom to aj chápem."

„Nie, tomu neverím. Určite tým niečo sledujú, hoc v tom nevidím žiaden zmysel. Za posledné dva týždne bola matka doma tri dni a z toho sa so mnou rozprávala raz."

„Takže sa tri mesiace neuvidíme?"

„Môžeš ísť so mnou." Zastavil pod Sakurou, tým najkrajším stromom na svete, a otočil si ma ku sebe. Robí si žarty?

„áno, určite. Otec by ma asi zabil."

„Ja by som ťa ochránil." Zaškeril sa a Pritiahol si ma k sebe, pričom som obmotala svoje ruky okolo jeho trupu. Pobozkal ma na vrch hlavy a pevne ma stisol.

„Prečo až tri mesiace?" odula som spodnú peru ako malé dieťa, keď mu rodičia niečo zakážu.

„Vravím ti, že to nebudú tri mesiace. Po dvoch týždňoch ma určite pošlú domov, lebo im budem liezť na nervy." Uchechtol sa.

„Čo vlastne robíš v tom Francúzsku?" neviem si predstaviť, že by som len tak odišla do úplne cudzieho sveta. A tam čo potom? Ešte k tomu keby som tam bola s mojimi rodičmi, alebo aj so Shawnovými. Obidve rodiny sú z čista- jasna mimo.

„No, keď som tam prišiel prvý krát, naučil som sa hrať na gitare a sem tam prišiel aj učiteľ, aby som nebol úplne mimo školy a...ani neviem. Vlastne som chodil na terapie skoro celý rok ." Hovoril akoby bez citov, no vedela som, že je to len niečo, o čom sa mu nehovorí príjemne a snaží sa to zakrývať. Akoby ignorujúc svoje slová, načiahol sa ku stromu.