Healing Wounds |SK| S.M. - 1.séria ✔

Kapitola 27

„Kedy vlastne odchádzaš?" spýtala som sa Shawna, ktorý práve vyšiel zo sprchy a prezliekal sa. Ja som sedela na parapete okna a čumela na stromy, ktoré sa trepali ako šialené. Vietor s nimi triasol jedna radosť a na okne sa črtalo už zopár kvapiek od dažďa. Takéto počasie tu nie je videné často.

Z druhej strany izby som za počula hlboký povzdych. So Shawnom sme preberali ešte ďalšie možnosti ako to vyriešiť, lenže pre neho možnosť, že zostanem tu, nepripadala do úvahy.

„Nebuď taký." Zahriakla som ho ešte pred tým, než mi stihol odpovedať.

„A aký mám byť? Veselý? Prečo nechceš prijať tú možnosť, že by si tam šla so mnou?" podišiel ku mne a položil ruky na moje nohy, čím si získal moju pozornosť.

„A ako by to bolo potom? Vrátili by sme sa a ja by som znovu musela čeliť otcovi?" ironicky som sa zasmiala. „Nemôžem od toho len tak utiecť."

„Niekedy je útek tá najlepšia možnosť."

„V tomto prípade nie." pokrútila som hlavou a znovu sa otočila ku oknu. „Ale napadlo ma ešte jedno riešenie. A pravdepodobne aj najmúdrejšie."

„Aké?" nedočkavo sa spýtal.

„Ty odídeš do Francúzska tak ako máš a ja, aspoň zatiaľ, zostanem tu.

„Olív-„

„Nechaj ma dohovoriť." Rýchlo som ho stopla, keď mi skočil do reči.

Nadýchla som sa a pokračovala. „Zostala by som u Evy a s veľkou nádejou by som navštívila matku. Najskôr som myslela, že je už stratený prípad, ale nedokážem ju tam len tak nechať, napriek všetkému. Keby sme si našli nové bývanie a odišli do otca, všetko by sa mohlo napraviť. Aspoň to môžem skúsiť." Pozrela som na Shawna. Pozorne ma počúval, ale mračil sa, ako keby sa mu môj plán nepáčil. Ja som mala práveže v očiach trošku nádeje.

„A keď nie?" podozrievavo sa spýtal. „Čo ak nebude chcieť?"

„Možno som hlúpa, ale verím, že aspoň teraz bude rozumná. Už aj ona vidí, že to presiahlo všetky hranice."

„Nemôžeš sa na toto spoliehať. Je tu veľká šanca, že nebude chcieť od neho odísť. Nechcem aby si dávala do toho veľké nádeje, a ak to náhodou nevyjde, tak budeš sklamaná." Ľútostivo na mňa pozrel.

„Z mojich rodičov som sklamaná už dlhý čas."

„Vieš ako to myslím."

„Chcem to iba skúsiť. Aspoň skúsiť."

Viem, že zo mňa kričalo už trochu aj zúfalstvo, ale ja som sa tak aj cítila. Bola som totálne zúfala a najradšej by som teraz precestovala časom a preskočila toto hrozné obdobie plné problémov.

Shawn vedel, že teraz sú moje pocity jeden veľký bordel a akoby mi čítal myšlienky, schoval si ma do náručia. Hlavu som mala uloženú na jeho hrudi a radšej som ani nerozmýšľala nad tým, ako veľmi mi toto bude chýbať, keď odíde do Francúzska. Ako veľmi mi bude chýbať on. Môj Shawn.

„A čo potom?" vyrušil ma z myšlienok jeho príjemný hlas.

„Potom?" zopakovala som, aby som si dala čas na premyslenie. Vzdychla som a pokračovala. „Potom by sme konečne mohli byť spolu ako normálny pár. Dokonca by si sa ma možno dočkal aj vo Francúzsku." Zaškerila som sa na neho a pritúlila sa naspäť.

„Nechcem ťa tu nechať samú." Povedal s nevoľou v hlase.

„Nebudem sama. Eva sa o mňa postará, o to sa nemusíš báť."