Realita (Dokončené )

11.Kapitola

Taaak aká som ? 😂 Túto kapitolu venujem špeciálne pre @_Brezulka_ Potešila som ?? (S touto časťou som mala neuveriteľné nervy,pretože sa mi veľká časť z nej vymazala a ja som ju musela písať nanovo a normálne som malo okno, netušila som o čom kapitola bola !! 😂😭😱) No nejako som ju napísala a dopredu sa ospravedlňujem za chyby :D  Veroncek_Ka 

Cesta domov bola prekvapivo tichá, no mne to vyhovovalo. Dominic sa pozeral von oknom a ja s Alexom sme boli ponorený každý do vlastných myšlienok. Naštvala som sa na neho. Bola som odhodlaná povedať Aidenovi pravdu o tom, kto je malého otec a Alex mi nabúral moje plány. Ako sa opovážil len tak bez toho aby sa so mnou poradil, povedať, že on je jeho otec? Nemal na to právo. Aj keď, hneď ako to povedal, mohla som to poprieť a povedať Aidenovi pravdu, no niečo v jeho výraze ma v tom zastavilo. Na tvári sa mu mihol jemný úsmev a v očiach sa mi odrazil pocit ako keby mu odľahlo. No prečo? Však včera ani len neuvažoval nad tým, že by bol malý jeho a dnes...? Alex zaparkoval pred domom a ja som bez slova vystúpila a vzala malého na ruky. Bez toho aby som sa pozrela či nás Alex nasleduje som vošla do domu a zamierila do jeho izby. 

,,Chceš niečo papať?" Opýtala som sa ho na čo len pokrútil hlavou.  ,,Deje sa niečo?" Opýtala som sa ho keď som si všimla,že je nejaký tichý, čo u neho nebýva zvykom. Vlastne keď sa nad tým zamyslím, je tichý od vtedy čo spolu s Alexom vstúpili do Aidenovej izby. ,,Ujo Alex je môj ocko?" A je to tu. Bože, čo som komu spravila? ,,Nie zlatko. Alex je proste ujo Alex." ,,A ja nemám ocka?" Kriste na nebi, čo sú toto za otázky? Ako mám trojročnému chlapcovi vysvetliť, že jeho ocko o ňom ani neviem, pretože jeho mamina bola moc hrdá na to aby si vypočula jedno blbé vysvetlenie a radšej ušla preč, a keď zistila  koľká bije bolo už neskoro? ,,Zlatko, ty máš ocka, no je to veľmi komplikované a vysvetlím ti to niekedy inokedy, dobre?" Opýtala som sa ho na čo len prikývol. ,,Pustím ti rozprávku?" Skúsila som načo nadšene vykríkol. ,,A ktorú?" ,,Ja neviem." Povedal a ja som sa zasmiala. ,,Tak niečo vyberiem." Povedala som a zapla mu to čo mi ako prvé prišlo pod ruky. Angry Birds. Hmm, možno to nie je rozprávka akurát pre neho no hádam ho to bude baviť. Pozrela som sa na neho, no on už hltal prvé snímky rozprávky a tak som potichu vyšla z jeho izby a privrela dvere.

Zišla som dole do kuchyne,že pripravím niečo na obed, a našla som tam Alexa s pohárikom v ruke! Nechala som to bez komentára a prešla som okolo neho ku chladničke, že sa pozriem čo sa dá spraviť. 

Vytiahla som z nej kuracie prsia, spravím ich so syrovou omáčkou a s ryžou. Obzerala som sa po vhodnom hrnci keď sa ozval Alex. ,,To akože budeme mať teraz tichú domácnosť?" Opýtal sa, no ja som sa začala venovať mäsu. 

Akurát som ho krájala na rezance keď ma k sebe prudko otočil a ja som si v tej rýchlosti prešla nožom po dlani. Bolestne som sykla a rýchlo strčila ruku pod vodu pretože mi z nej slušne krvácalo. ,,Preboha!" Hlesol Alex a rýchlo mi doniesol lekárničku. Vybrala som si z nej leukoplast a obväz a provizórne si to ošetrila. Aj keď mám pocit, že to bude treba zašiť. Dočerta.

,,Mackie ja-" ,,Čo chceš Alex?",,Prečo si mi nepovedala,že on je tvoj pacient? " ,,Prečo si mu povedal, že Dominick je tvoj syn?" Vrátila som mu otázku a čakala čo z neho vypadne. ,,Ja som sa pýtal prvý." ,,Tak čo myslíš prečo? Robil by si rovnaké scény ako aj teraz a tak som zhodnotila, že bude lepšie keď ti nič nepoviem." ,,Nič nepovieš a budeš sa s ním stretávať poza môj chrbát." ,,Poza aký tvoj chrbát?! Aiden je môj pacient. Som za neho zodpovedná a to je všetko. A ak ťa to zaujíma, pokiaľ som sa neopýtala na meno muža, ktorý leží na operačke ani som nevedela kto to je!" ,,Tak si ho mohla odmietnuť." ,,Počúvaš sa ty vôbec? Pridelia mi pacienta a bodka. Ja si nemôžem vyberať koho budem operovať a koho nie, inak by som si mohla zbaliť veci a dovidenia." Zavrčala som, pretože som toho mala už plné zuby. ,,Prečo si mu povedal, že si jeho otec? " Opýtala som sa. ,,No prečo asi, videl som, že mu chceš povedať pravdu a to som nemohol nechať len tak." ,,Prosím?!" ,,Počula si, ja som jeho otec a nie on." ,,Alex! Je len a len na mne kedy a či aj vlastne niekedy poviem Aidenovi že Dominick je jeho syn. Ty sa do  toho nemáš čo starať. Vysvetlila som ti ešte na začiatku, že ty jeho otec nebudeš a to sa nezmenilo. A ak ti to mám pripomenúť sám si súhlasil s tým, že to tak bude. Tak neviem čo teraz vyvádzaš." Možno som na neho bola krutá, no bola to pravda a on by si to mal uvedomiť. Mali sme nejakú dohodu a on ju práve porušuje. 

,,Tak som si to rozmyslel. Budeme rodina tak prečo by ma tak nemohol oslovovať?" ,,Už som ti to povedala a ak ti to mám pripomenúť znova, súhlasil si s tým."  ,,Jasné budem teda len obyčajný ujo a budem ticho aby tak niekedy mohol volať toho chudáka." ,,Alex!!" ,,Čo?! Však je to pravda! V minulosti si ma opustila kvôli nemu tak prečo by si to neurobila aj teraz? Momentálne máš na to a dôvod, máte syna. Čo mám ja ? Veľké hovno.." ,,Môžeš s tým láskavo prestať a upokojiť sa? "  ,,Ja som pokojný, len ti hovorím ako to je. Teraz s ním tráviš čas v robote a onedlho to bude aj mimo práce, nejaká ta kávička, obed. A zrazu bude naša svadba a ty mi povieš nie. Vieš čo, vlastne nechceš tú svadbu zrušiť už teraz? Ušetríme tak nejaké tie peniaze ktoré sme do nej ešte nevrazili." Povedal a ja som na neho ostala nemo pozerať. Musel sa zblázniť, inú možnosť nevidím. ,,Počúvaš sa ty vôbec?" ,,Áno, celkom jasne." ,,Chceš zrušiť svadbu?" Opýtala som sa ho pre istotu, nech si uvedomí čo vlastne povedal. ,,A ty nie?" Vrátil mi otázku a ja som na neho zarazene pozerala. Za 24 hodín, je to už druhý krát čo sa ma niekto opýtal, či chcem zrušiť svadbu. Ibaže v tomto prípade sa ma to pýta rovno ženích. 

Je to nejaké znamenie zhora? Niekto si zo mňa robí žarty a skúša moje nervy? Pretože ja už neviem čo si mám o tomto myslieť, prisahám, že ak sa ma to niekto opýta ešte raz tak už sa na to všetko vykašlem a naozaj tú svadbu zruším. Aj keď už máme skoro všetko vybavené a tento týždeň si idem hľadať šaty pretože zatiaľ som nenašla tie ktoré by mi udreli do očí s nápisom, že práve tie sú tie čo hľadám....  

No späť k téme. Naozaj neviem čo si o tomto mám myslieť. Nikdy som Alexa nevidela v takomto stave a nie to, že by takto vyvádzal.  Zaťala som päsť no hneď som ju aj otvorila, pretože to bola práve tá porezaná dlaň.

,,Alex, ja nechcem a neplánujem zrušiť našu svadbu, takže sa nemáš čoho báť. Aiden je moja minulosť a ty si moja budúcnosť. Onedlho budeme svoji a to nik nezmení. Aiden už ma netrápi." Povedala som a všimla som si ako jeho pohľad zmäkol. ,,Naozaj?" Opýtal sa na čo som prikývla a usmiala sa na neho.  ,,Ľúbim ťa Mackie a nechcem o teba prísť." Povedal a ja som sa cítila celkom hlúpo za  to, že mu to nedokážem povedať naspäť. Zatiaľ, ja to zmením. Prisahám. 

,,Musím ísť dorobiť ten obed inak umrieme od hladu." Povedala som a nervózne sa zasmiala, modliac sa, nech si nevšimne to ako sa chcem od neho vzdialiť. 

,,Samozrejme, nechám ťa. Idem skontrolovať malého a potom budem v pracovni keby niečo." Povedal a ja som prikývla.

***

Zobrala som do ruky telefón a rozhodla sa zavolať Becke, či bude mať dnes večer čas aby postrážila malého.

,,Ahoj Becka, tu je Mackie. Chcela by som sa ťa spýtať či budeš mať večer čas, celkom by som ťa aj potrebovala... Naozaj? To je výborne. Ja musím byť o šiestej v robote tak keby si tu bola nejak pred pol ? ... Dobre, ďakujem ti veľmi pekne. Budem ťa čakať." Zložila som a pozrela na hodiny. Je pol druhej.  Ešte mám štyri a pol hodiny na to aby som sa objavila v budove kde sa nachádza aj Aiden Stark a dala si do poriadku myšlienky ohľadom toho bozku u neho v izbe, pretože doteraz som nemala čas sa tým zaoberať.

Boh ma ochraňuj...