Realita (Dokončené )

13.Kapitola

Aiden 

Chcel som kričať, vraždiť a rozbíjať všetko naokolo. To čo sa práve stalo bolo niečo neuveriteľné. Niečo ako sen. A kto vie, možno som aj snil. Možno to bola len halucinácia spôsobená niektorým z tých liekov čo mi dávajú. No ak to bol sen, tak priveľmi reálny. Ešte teraz cítim na sebe jej dotyky, jej bozky a počujem jej sladké stony. Nie, toto nebol sen, toto bola skutočnosť. 

No prečo to spravila? Prečo ma pobozkala a vyzerala na to, že sa na všetko vykašľala a nechala sa uniesť citmi? Rukami som si zahrabol do už tak strapatých vlasov a pozrel sa na dvere. Ušla z tadiaľto ako blesk, ani som sa nestihol spamätať. Čo sa stalo, že odrazu tak stuhla a utiekla? 

Alex! Blikla mi v hlave výstražná kontrolka a ja som zavrčal. Že mi to hneď nenapadlo. Spomenula si na neho a na ich syna a preto prestala. Bože čo by som dal za to aby ten malý bol môj a my traja sme boli rodina. No nie, rodina budú oni. Stále nechápem ako sa mohla dať znovu dokopy práve s ním! Keď si predstavím, že on sa môže dotýkať jej jemnej pokožky, bozkávať jej sladké pery ide ma roztrhnúť. Prečo práve on!! 

Zosunul som sa dole do perín a v hlave sa mi znovu premietlo to, čo sa tu pred chvíľou odohralo. Nemal som ju nechať odísť. A ani nenechám! 

Natiahol som sa a zazvonil na zvonček čo bol pri posteli. Onedlho na to sa vo dverách zjavila sestrička a ja som sa usmial. ,,Prepáčte,že vás obťažujem, ale mohli by ste mi sem zavolať pani doktorku?" Opýtal som sa a snažil sa tváriť nevinne. ,,Ehm, to momentálne nie je možné. Pani doktorka musela odísť na chvíľu odísť."Povedala a mne klesol úsmev ,,Aha a neviete kedy sa má vrátiť?" ,,To nepovedala." Odišla kvôli tomu čo sa tu stalo?  ,,Aj tak vám ďakujem, a len tak náhodou, nemáte požičať notebook?" ,,Pán Stark! Je už po večierke, mali by ste spať. Keby som vám ho teraz doniesla tak ma pani doktorka zabije. No sľubujem,že zajtra ho tu budete mať." Povedala a už aj zmizla vo dverách. 

Pozrel som na hodiny a prehrabol som si vlasy. Skoro polnoc, mal by som ísť naozaj spať. Ako sa vraví, ráno múdrejšie večera. Tak dúfam, že to bude platiť aj v tomto prípade. No vždy keď som zavrel oči sa mi premietlo to čo sa tu dialo. Dokonca ani spať mi nedá. Vletela mi do života ako nejaký hurikán. Už som si myslel, že na ňu ani nenarazím a potom len otvorím oči a ona je predo mnou. Bol to osud? Ak hej, tak si vybral dosť zlý čas, keďže je zasnúbená.  Už sa s tým nedá nič robiť. A nie som zas taký hajzel aby som mu ju skúsil prebrať, predsa len majú dieťa.

Prečo je život tak krutý? Cítil som ako mi začali oťažievať viečka a tak som sa tomu poddal a sníval o jednej zlatej blondínke.

***

Ráno som sa zobudil na pocit, že ma niekto sleduje. Rýchlo som otvoril oči v nádeji,že to bude moja pani doktorka, no veľmi som sa zmýlil. V tom, že ma niekto sleduje som mal pravdu, no nebola to Mackie. Boli tu moji rodičia a - Charllote?!! Bože! Zaúpel som v duchu a pozrel sa na hodiny. Vtedy som zaplakal znovu, pretože bolo len pol siedmej a ja som mal chuť sa zahrabať pod perinu a nevyhrabať sa z tadiaľ aj keby som sa mal udusiť. 

,,Aiden, zlatko. Tak som rada, že si v poriadku." Povedala moja mama a pristúpila ku mne pri posteľ. ,,Ahojte, aj ja vás rád vidím. Čo tu robíte tak skoro?" Opýtal som sa podotýkajúc na skorú rannú hodinu a to, že ešte ani nie sú návštevné hodiny. 

,,Tuto Charllote nás včera poctila svojou návštevou a hľadala ťa." Ozval sa otec, zdôrazňujúc jej meno. Kristepane. Charllote. V živote by mi nenapadlo,že sa ukáže u nás doma. Jasne som jej povedal, že som s ňou skončil. ,,Aidenííík." Zapišťala len čo som na ňu pozrel a pricupitala ku mne. ,,Charllote." Povedal som chladne a v nádeji sa pozrel na mojich rodičov. No oni len pokrútili hlavou a dali mi najavo, že som v tom sám. Vlastne si za to môžem aj sám. Vždy keď som si vyberal spoločnosť na noc, dával som si pozor na to, koho si vyberám. No u nej, som  na to nejako pozabudol a dokonca sa s ňou stretol aj viac krát. Čo vám poviem, som nejaký ten chlap a mám svojej potreby... 

,,Tak som sa o teba bála." Povedala a venovala mi bozk na líce. Niečo vo mne ma nútilo si to líce utrieť, no včas som sa ovládal. ,,Charllote, čo tu robíš?" Opýtal som sa a nechápavo sa na ňu pozrel. ,,Miláčik, potrebovala by som sa s tebou porozprávať, tak som šla ku vám a tam mi tvoji drahí rodičia povedali, čo sa ti stalo. Nemohla som dlhšie čakať a tak som prišla hneď sem." Povedala a ja som si vzdychol.  ,,Mami, nechali by ste nás osamote?" Opýtal som sa na čo oni len prikývli. Počkal som kým sa za nimi zavrú dvere a posadil sa na posteli. 

,,Čo tu chceš?!" Štekol som po nej, pretože som na ňu vôbec nemal náladu, nie potom čo som skoro celú noc nespal a sníval o jednej blond doktorke.  ,,Celkom slušne si sa pretvaroval, už som si myslela, že na mňa vybuchneš hneď, no držal si sa. Tlieskam." Zasmiala sa a sadla si ku mne na posteľ. ,,Herectvo mám asi v krvi, teraz odpovedz čo chceš. Jasne som ti povedal, že je koniec."  ,,Povedal? Jááj, ty myslíš tú správu , že je koniec? Zlatko,ale takto sa so mnou nekončí." Sladko sa na mňa usmiala a pohladila ma po tvári. Schytil som jej ruku a odhodil ju preč. 

,,Možno nie, ale ja takto vždy všetko končím. Načo plytvať slová na niekoho kto mi za to nestojí? " Opýtal som sa hnusne no bolo mi to jedno. Ona je jedna odporná a dotieravá osoba. ,,Trošku slušného chovania by ti neuškodilo." ,,Charllote, neser ma!"  ,,Okej, prišla som ti povedať, že my dvaja sa zoberieme." Povedala a ja som sa nahlas rozosmial. ,,A na to si ako kurva prišla?" Opýtal som sa keď som sa prestal smiať. ,,Takto." Hodila mi na posteľ nejaký obrázok a ja som sa na ňu nechápavo pozrel. ,,A to má byť akože čo?" ,,Pozri sa, čo ti to pripomína?" Opýtala sa a ten úsmev na jej tvári sa mi vôbec nepáčil. Lepšie som sa pozrel na tú fotku a zalapal po dychu. 

,,Si robíš kurva srandu!!!" Skríkol som na celú izbu keď v tom sa otvorili dvere a stáli v nich moji rodičia spolu s Mackie,dvakrát kurva. 

,,Čo sa to tu deje?" Opýtala sa Mackie a zamračila sa keď si všimla tú mrchu pri mne.

,,Jééj, prvá gratulantka, aha zlatko." Povedala Charllote a ja som mal chuť ju zavraždiť.

,,Čo sa to tu deje? Počuť vás je až na chodbu! A kto ste? Ešte nie sú návštevné hodiny a začína vizita, tu nemáte čo robiť." Povedala Mackie a zmätene sa obzerala okolo seba. 

,,Prepáčte pani doktorka, len ja som nevedela počkať aby som tuto môjmu zlatíčkovi mohla povedať tú úžasnú novinku." Ozvala sa tá mrcha a ja som stuhol. V tej chvíli by sa vo mne človek krvi nedorezal. ,,Aha a smiem vedieť kto ste?" 

,,Som Charllote Wressová a som jeho snúbenica, nehnevajte sa pani doktorka, ale musela som mu utekať povedať, že bude otecko, pochopte ma. " Povedala a ja som zavrel oči.

,,Samozrejme, chápem."  

Tadááá :D Dominička táto je pre teba 😘 

Na obrázku máte našu Charllote, zapamätajte si ju, ešte sa s ňou budeme stretávať :D 

Veroncek_Ka 🙂