Realita (Dokončené )

29.Kapitola

Hah som sa prekonala. 2323 slov. No nebudem sa tu vykecávať, hor sa na čítanie 🤗Kapitolu venujem každému kto dúfa v tú najlepšiu možnosť pokračovania 😘 

***

A je to tu. Dnes sa vydávam. Ten čas čo mi ostával do tohoto dňa sa šuchol neuveriteľne rýchlo a zrazu je to tu. Do ráno som skoro nespala a teraz sa cítim ako zbitý pes, ale musím sa prekonať a zvládnuť to s hlavou hore.

Odhrnula som zo seba paplón a vstala som z postele. Pohľad mi hneď padol na šaty zavesené na skrini a usmiala som sa. Alex je dobrý, milý a chápavý. A hlavne, má Dominicka rád. Pomyslela som si a prešla som do kúpeľne.  Pri pohľade na seba sa mi však chcelo plakať. Takto má vyzerať nevesta? Obrovské kruhy pod očami, prepadnuté viečka a krvavé oči. Vyzerám akoby som na niečom fičala a nie ako by som sa mala ísť vydávať. 

Vlasy som si vypla do chvosta a umyla si zuby. Bola som prekvapená, že v dome je ticho a ešte mi sem nenabehla mama. Ako ju poznám, čakala som, že ma bude ťahať z postele, ešte ani slnko nebude hore, no ona zatiaľ nič. Je chorá? Na tvári sa mi zjavil úškrn a len som nad sebou pokrútila hlavou.  Po tom čo som sa ako tak prebrala k životu som sa vrátila do izby. 

Alex tu dnes nie je. Šiel ku svojmu kamarátovi a svedkovi zároveň.Že vraj aby nezavadzal a nevidel nevestu skôr ako sa má. Vtedy som sa nad tým len zasmiala a hodila rukou. Pozrela som na hodiny a keď som zbadala,že je len deväť, s povzdychom som cez seba prehodila župan a pomaly zišla dole do kuchyne. Nie, že by som bola hladná, pochybujem, že do seba niečo dostanem, no steny tejto izby a šaty zavesené na skrini ma privádzajú do šialenstva.

Keď som zišla dole, prekvapene som zastala vo dverách. Na to, že sa idem vydávať to tu vyzerala ako v hocijaký iný deň. Mama stále v kuchyni za šporákom a ocko sedel s Lukasom v obývačke a pozerali futbal.  Dominicka som nikde nevidela, no predpokladám, že je s Beckou. 

Tá, keď som jej volala, či by mohla prísť strážiť malého sa rozplakala. Neverila, že by som jej Dominicka ešte niekedy zverila do rúk. No ja viem, že to nebola jej chyba. Adam bol vždy dobrý herec. 

Sadla som si za stôl a na mňa sa obrátili tri páry očí. ,,Ty už si hore?" Opýtala sa prekvapene mama a prestala sa venovať vareniu. ,,Čo je na tom také zvláštne?" Akoby som inokedy vyspávala neviem do kedy. Ale chápem ich. Ešte včera som bola do ôsmej v robote, mali sme náročný deň a ja tu už sedím a rozmýšľam či skúsim niečo predsa len zjesť. Ten koláčik vyzerá naozaj lákavo.  No a to,že som skoro celú noc nespala nemusia vedieť. To bude len tá nervozita z dnešného dňa. 

,,Ako nechcem ti nič hovoriť ale vyzeráš hrozne." Objavil sa pri mne Lukas a ja som ho prebodla pohľadom na čo len zdvihol ruky do vzduchu. ,,Povedz mi niečo čo neviem." Pozrela som na neho a v očiach som mala nemú otázku. 

Pred dvoma dňami k nám prišiel Lukas no ani slovom sa nezmienil o tom čo sa stalo Atlante. Tak nejako som čakala, že mi poviem niečo o tom čo sa dialo ráno, keď som zmizla no on nič. NIČ!! Tá nevedomosť ma zožiera, no zaprisahala som sa, že sa ho na Aidena nebudem pýtať. No tak nejako som tušila, že to nebude nič príjemné, pretože sa Lukas snažil vyhýbať tomu aby so mnou ostal osamote. A že dospelý chlap! No ja zas nie som o nič lepšia. Pár krát som mala už aj tú prekliatu otázku na jazyku, no vždy som si do neho radšej zahryzla a nechala to tak. 

Pozrela som sa na mamu a spomenula si na to ako naši zareagovali na to, že ten psychopat uniesol ich vnuka.  Tak nejako sme sa pred  nimi preriekli a už nebolo cesty späť a tak sme im všetko povedali. Zas nie úplne všetko, myslím že to by ich na mieste ranila mŕtvica, ale dostalo sa im prikrášlenej pravdy.