21.Kapitola

3.3K 258 20
                                    

Ako rátam tak rátam a vychádza mi to, že do konca Reality zostáva nejakých cca 15 častí 🤔 Ak zostanem verná môjmu pridávaniu častí, o nejaký týždeň a pol by sme mali byť na konci 😃 Zaujímavé 😃  Prajem príjemné čítanie 🤗😘 ❤️ 
 👆🏻 Hore máte podobu Alexa 👆🏻 

,,Ako to, že ho nemôžete ísť hľadať ?!" Skríkla som na stanici keď mi oznámili,že tú správu nemôžu brať ako 100% dôkaz. Ja ako tak dám dokopy  ten blbý telefón, po tom čo ho Aiden hodil na zem a oni mi zahlásia toto!!Že vraj to mohol byť len nejaký žart. Podľa mňa dosť blbý žart, ale aj tak. Ja viem kde je pravda. Ten hajzel má môjho syna. Som si tým istá. A títo páni magori, čo si vravia policajti s tým odmietajú čokoľvek robiť !!! Prisahám, že ja dnes budem vraždiť. ,,Slečna, ja chápem že-" ,,Nie, vy hovno chápete! Ten magor má môjho syna a vy s tým nič nerobíte! " Skríkla som na toho hlupáka predo mnou a bola by som sa na neho aj vrhla a vytĺkla z neho dušu, keby ma Aiden nebol zachytil.  Vtedy keď v parku odišiel, nešiel ďaleko ako som neskôr zistila. Odišiel len do supermarketu oproti a kúpil si fľašu tvrdého alkoholu. Tuším to bol nejaký koňak. No to je teraz nepodstatné. Ide o to, že keď sme sa obaja z tej fľaše napili, dospeli sme k rozhodnutiu, že by sme mali ísť na políciu a povedať im čo sme zistili a po kom majú pátrať. No tie sprosté pakone  odmietajú spolupracovať! 

,,Ospravedlňujem sa za slečnu, je len rozrušená." Povedal Aiden a ja som chcela hneď protestovať, že ja som úplne v poriadku a vôbec nie som rozrušená,  no on to akoby vedel a silno ma chytil okolo pása ako upozornenie.  ,,Viete, ide o nášho syna,  nie je to len o tom, že zmizlo nejaké dieťa. Bolo to to naše a ona ako matka to pociťuje omnoho viac,ako my muži." Povedal a pobozkal ma do vlasov. Ako môže byť tak pokojný?

,,Ja vás chápem pane. No momentálne s tým nemôžem nič robiť." Povedal a ja som radšej opustila miestnosť plnú neschopných ľudí.  Vyšla som von pred stanicu a zhlboka sa nadýchla. Aiden má pravdu, netreba sa zbytočne stresovať. Aj tak toho na dnes bolo už dosť. 

Vytiahla som z vrecka mobil a napísala Alexovi krátku správu,že nech ma doma nečaká a že neviem kedy sa vrátim. 

,,Si v poriadku?" Ozval sa pri mne Aiden a ja som sa na neho otočila. ,,Prepáč, trošku som sa neovládla." Povedala som a snažila sa tváriť nevinne na čo sa zasmial. ,,Keď len trošku." ,,Celé je to na hovno. Človek im vopchá pod nos priamy dôkaz a oni s tým nemôžu nič robiť?!"  Povedala som a kopla do kameňa ktorý mi tu zavadzal. ,,Všetko by bolo lepšie a rýchlejšie keby sme tam mali nejakého známeho." Povedal a ja som mu na to prikývla. Keby- ,,AIDEN TY SI GÉNIUS!" Vykríkla som a modlila sa aby ten mobil spolupracoval. ,,Čo také som povedal?" Opýtal sa ma no ja som mu teraz nevenovala žiadnu pozornosť. V kontaktoch som hľadala číslo ktoré nás môže zachrániť. ,,Mackie, dočerta čo je?" Zavrčal a ja som mu s úsmevom zamávala  s mobilom pred očami. ,,Nechápem." ,,Pamätáš si ako ma raz v Paríži zobrala polícia?" Opýtala  som sa a čakala kedy sa mu rozsvieti.  ,,Tvoj strýko!" Zvolal na čo som len prikývla. ,,Lukas pracuje pre FBI a ešte stále robí, čiže by nám mohol pomôcť. Potom sa tie sprosté pakone hádam rozhýbu." ,,Sprosté pakone?!" Zasmial sa Aiden no to som už vytáčala strýkove číslo. ,,Daj reproduktor." Šťuchol do ma Aiden a ja som ho poslúchla. 

,,Haló?" Ozval sa ospalý Lukasov hlas a ja som si ani neuvedomila koľko je už hodín. ,,Ahoj Lukas, tu Mackie. Nechcela som ťa zobudiť." Vzdychla som.  ,,To je v poriadku, stalo sa niečo?" ,,Ja-ja pamätáš si na Adama Parkera?" Opýtala som sa a z druhej strany sa ozvalo zavrčanie. ,,Na toho hajzla nezabudnem. Zas ťa otravuje? Nie je problém vybaviť zákaz približovania sa." Povedal a ja som sa jemne usmiala.  

,,Zdravím pane, tu Aiden Stark." Ozval sa Aiden a ja som na neho prekvapene pozrela. ,,Ten Aiden?" ,,Presne ten pane, nechceli sme vás zobudiť no ide o to, že ten kokot neotravuje Mackie. On uniesol nášho syna!" Zavrčal Aiden a v telefóne ostalo ticho. ,,Lukas?" Oslovila som ho opatrne a čakala na to čo príde. ,,Viete isto, že to bol on?" Opýtal sa po chvíli ticha. ,,Poslal mi správu, že má niečo čo je moje a ak to chcem  mám si ho nájsť. " Vzlykla som. ,,Boli ste na polícií?" ,,Lukas máš ma za blbú?! Samozrejme,že sme tam boli! No len tie hlúpe hovädá s tým nič nerobia. Že vraj tá správa nie je dostačujúci dôkaz." Vykríkla som.  ,,Ste v Paríži či v Londýne?" Opýtal sa a na druhej strane bolo počuť nejaký rachot.  ,,Paríž." Hlesla som a zviezla sa na zem.  ,,Dajte mi adresu kde ste, priletím hneď prvým letom, ktorým sa bude dať." Povedal a ja som sa rozrevala. Aiden mu nadiktoval jeho adresu. 

Realita (Dokončené )Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt