S Dominickom zaveseným na sebe a s kufrom ťahajúc za sebou som vyšla z letiska a poobzerala sa po parkovisku. Keď som si všimla Alexa stojaceho pri aute na silu som sa usmiala a zamierila k nemu.
,,Ahoj." Povedala som a podala mu kufor zatiaľ čo sa ja som ukladala malého do jeho sedačky v aute. ,,Si v poriadku?" Opýtal sa ma a ja som len pokrútila hlavou. Nebola som schopná mu odpovedať. On na nič nečakal a stiahol ma do jeho objatia. Ticho som fňukla no snažila som sa ovládať. To posledné čo potrebujem, je aby som sa tu rozrevala ako malá. ,,Chceš o tom hovoriť?" Šepol a ja som silno stisla viečka aby som zabránila tej prekliatej slze stiecť dole.,,Neskôr." Hlesla som a odtiahla sa od neho. ,,Poď, ideme domov." Povedal a otvoril mi dvere na mojej strane.
Cesta bola tichá a napätá. Ja som rozmýšľala čo mu poviem a on isto hádal čo sa tam stalo. No podľa toho ako sa tváril som vedela, že presne tuší čo sa stalo.
V mysli som sa vrátila do tej osudovej hotelovej izby a preklínala samu seba. Po tom čo som ho opustila, som si zbalila tých pár vybalených vecí, napísala krátku správu Lukasovi a zobudila malého. Nemohla som čakať do rána aby ma niekto z nich mohol zastaviť a presviedčať. Vedela som totižto, že keď sa pozriem do Aidenových čokoládových očí, budem stratená. A tak som si vzala taxík a nechala sa s Dominickom odviesť na letisko. Tam som nasadla na prvé lietadlo sme Paríž a zavolala som Alexovi. V krátkosti som mu povedala čo sa stalo a že by som bola rada keby po nás prišiel na letisko. Tá jeho služobka sa vybavila prekvapivo rýchlo a on sa hneď sa otočku vrátil domov.
Keď Alex zaparkoval pred domom, nikdy som nebola radšej že z toho auta vypadnem. Vystúpila som a vybrala som Dominicka. V polospánku okolo mňa obmotal ruky a niečo zamrmlal. ,,Kufor ti zoberiem do izby?" ,,Poprosím ťa. Uložím malého a potom prídem za tebou. Nejako ho tá cesta zmohla." Povedala som na čo prikývol a po ceste mi podržal vchodové dvere aby som s malým mohla bez problémov prejsť.
,,Nie si hladná?" Zakričal na mňa no ja som mu odpovedala jednoduchým nie. Po tom všetkom čo sa udialo, nedokážem vziať do úst absolútne nič. Opatrne som vyšla do Dominickovej izby a uložila ho do postele. Ten drobec bol tak mimo, že ani nevedel čo sa s ním deje. No ani sa mu nečudujem. Zakryla som ho paplónom a pobozkala ho a čelo. Niekedy by som sa chcela vrátiť do detských čias. Neriešiť problémy, nemať žiadne starosti...
S povzdychom som opustila jeho izbu a pripravila sa čeliť tomu najhoršiemu. Do spálne som šla myšacím krokom a odďalovala to najviac ako sa dalo. No potom som sa v duchu prefackala a s hore hlavou som vošla dnu. Alexa som našla sedieť na posteli s mobilom v ruke,no hneď ako ma zbadal ho odložil a postavil sa ku mne. ,,Ako sa cítiš?" Opýtal sa ma a ja som sa proti svojej vôli zasmiala. ,,Alex ak to chceš vedieť tak mizerne. Som šťastná, že je malý konečne so mnou a v poriadku. No na druhej strane mi to príde až príliš ľahké a povedala som to aj Lukasovi. Niečo mi na tom celom nehrá. Akoby mi tam chýbal ešte jeden kus skladačky abo to bolo vyriešené celé." Povedala som a zašla si rukou do vlasov. Všimla som si ako Alex jemne znervóznel, asi nevedel čo odo mňa môže očakávať, tak som si sadla na posteľ. ,,Už je to dobre zlato, podľa mňa je to len v tvojej hlave, akýsi ochranársky inštinkt." Povedal a prisadol si ku mne.
,,Alex.." Vzdychla som. Bola som odhodlaná mu povedať čo sa stalo, no len čo som začala, moja odvaha sa vzdialila do teplých krajín. ,,Čo sa tam stalo Mackie?" Opýtal sa ma potichu a ja som zavrela oči.Prečo je tak ťažké povedať pravdu? Vyklopiť to čo máte na jazyku a hotovo. Žiadna veda. Zhlboka som sa nadýchla a hľadala tie správne slová, dúfajúc, že mi priveľmi neublížim. ,,Vieš Alex, vždy som si myslela, že som silná.No zistila som, že to vôbec nie je pravda.Za posledných 24 hodín som si uvedomila mnoho vecí a jednou z nich je aj tá, že mi na Aidenovi záleží." Milujem ho. Počula som ako sa prudko nadýchol, no ostal ticho. ,,Lenže záleží mi aj na tebe. Pomohol si mi najviac ako sa dalo a som ti za to nesmierne vďačná. No obávam sa, že si tvoju pomoc a tvoju lásku nezaslúžim. Bojím sa, že som ti ublížila." Šepla som a pozrela sa na dlážku, ako by bola tá najzaujímavejšia na svete. Do Luciferových gatí, prečo ho nepošleš kade ľahšie? Opýtalo sa ma moje svedomie, no ja som si ho nevšímala.
,,Mackie, vieš o tom, že ťa milujem najviac ako sa dá. Neexistuje nič čím by si mi mohla ublížiť." Povedal a objal ma. ,,Lenže ja si tým nie som istá." ,,Spala sa s ním však?" Opýtal sa ma zrazu a ja som na neho prekvapene pozrela. ,,Nepozeraj sa tak na mňa. Tušil som to hneď ako si mi volala aby som po vás prišiel. Predsa len keby šlo všetko tak ako malo, neutekala by si odtiaľ." ,,Ja som neutekala." Hlesla som, no i pre mňa to vyznelo úboho. Utiekla som. Zas. Zase som mu ublížila a neporozprávala sa s ním. Radšej som sa zbalila a odišla čo najrýchlejšie sa dalo. Som slaboch.
Pri pomyslení na to, ako sa ráno musela Aiden cítiť mi pukalo srdce. Hnevá sa na mňa? Je naštvaný? Alebo sa s tým jednoducho zmieril a nechal to tak? Nevedela som čo je horšie. To, že sa trápi a pýta sa prečo som to urobila, alebo to, že to jednoducho vzdal. Zavrtela som hlavou v snahe zahnať slzy. To posledné čo potrebujem je aby som sa rozrevala pred Alexom kvôli inému chlapovi.
,,Mrzí ma to Alex. Pochopím, ak ma už nebudeš chcieť a zrušíš svadbu." Hlesla som a obrátila sa mu chrbtom. Po tom čo som sa vyspala s Aidenom som sa mu nedokázala pozrieť do očí. ,,Mackie vždy som ťa chcel a aj ťa chcem. Kvôli jednej chybe, to predsa nemusíme ukončiť." Povedal a ja som sa na neho prekvapene otočila. Myslí to vážne? Naozaj dokáže pokračovať v tomto vzťahu aj napriek tomu, že som ho podviedla? A čo ja na to? Tak nejako som v hĺbke svojho srdca dúfala, že ma už nikdy viac nebude chcieť vidieť a skončí to. No on to neukončil, práve naopak. Odpustil mi a stále si ma chce vziať. No chcem si vziať ja jeho? Vedela som že je to ťažký súboj medzi nie a áno. Predsa len dala som mu sľub a pokiaľ ho on nezruší tak bude tak,ako to má byť. Takže, idem sa vydávať!
Taaaakže svadba, kto sa tešíí?? 😂🤵 👰 💍⛪️
CZYTASZ
Realita (Dokončené )
RomansPo tom čo sa pár krásnych chvíľ rozplynulo,nastáva realita. Ubehli 4 roky po tom čo spolu hovorili naposledy. Žiadna správa, telefonát, email, nič. Teda až na jeden list no aj ten nebol nikdy odoslaný. Obidvaja majú vlastné životy no čo ak ich osu...