Realita (Dokončené )

26.Kapitola

Zdravím 🤗V poslednej dobe som veľa uvažovala o Realite a prišla som k rozhodnutiu, že už len pár kapitol a bude koniec. Nechcem to už zbytočne dlho rozťahovať, takže pripravte sa na to že onedlho bude THE END! 😭 

Len čo aj Aiden s Lukasom zbadali to čo aj ja, na nič nečakali a rozbehli sa na druhú stranu. Zatiaľ čo Lukas schmatol Adama a vytiahol ho zo stoličky, Aiden si kvokol k Domickovi a mne z očí začali padať slzy. Všimla som si, že Charllote sa snažila odísť no Lukas ju hneď pripútal k stoličke. Okolo sa začali zbiehať ľudia aby zistili čo sa to tam deje, no ja som im nevenovala pozornosť. Svoje oči som upierala na malého, čiernovlasého chlapca, ktorý sa krčil v mužovom objatí. Je tu, Aiden je s ním. Sledovala som ich z druhej strany ulice neschopná pochybu, zatiaľ čo moje telo zachvátili vzlyky. Aiden asi vycítil môj pohľad, pretože zdvihol hlavu a usmial sa na mňa. Videla som ako niečo pošepkal Dominickovi a ten sa tiež pozrel mojím smerom.

,,Mamííí!" Vykríkol a chcel sa Aidenovi vytrhnúť z rúk, no ten ho nepustil a niečo mu povedal. Aj keď som revala ako malá, musela som sa usmiať.

***

Je po všetkom. Práve sme sa ubytovali v hoteli a ja odmietam Dominicka pustiť z rúk.Tak nejako nemôžem uveriť tomu, že to prebehlo tak rýchlo a hlavne jednoducho.

Adama zobrala polícia a budú ho súdiť. Lukas myslel očividne na všetko, pretože so sebou mal aj súdny príkaz na zatknutie,takže tu sme nemali žiadny problém. Charllote obvinili z napomáhania z únosu, takže aj o ňu je postarané. Hrozba by mala byť zažehnaná no aj tak som mala pocit akoby niečo nebolo v poriadku. No pravdepodobne si to len nahováram. Ešte to tak aby som sa stala paranoidnou. 

Práve som dopísala Alexovi správu, že je po všetkom, že mám svojho syna a zajtra sa vraciame domov. Chcela som odísť ešte dnes, no Lukas ma presvedčil o tom aby sme tu cez noc zostali a vrátili sa až zajtra.Predsa len sme práve leteli niekoľko hodín sem a hneď ísť naspäť by bolo utrpenie. Aj keď neochotne, nakoniec som súhlasila a teraz sedím s Domimickom v náručí na posteli v mojej izbe.

,,Chýbal si mi miláčik." Povedala som mu a vypusinkovala mu celú tvár načo sa začal smiať. ,,Si v poriadku?"Opýtala som sa ho a poriadne ho poprezerala. No nech som hľadala akokoľvek, žiadne zranenie som nenašla. Iba škvrnu od zmrzliny?!  Nech je Adam aký je, no očividne malému nijako neublížil. ,,Áno, len som nevedel kedy plídeš." Povedal a ja som sa usmiala. ,,Čakal si na mňa?" Opýtala som sa na čo sa usmial. ,,Áno, ten ujo povedal, že neskôr za nami ulčite prlídeš, tak som ťa čakal, len som nevedel že kedy. " ,,Už som tu a to je hlavné." Adam mu povedal, že prídem? Veril, že ho nájdem a vezmem si malého naspäť. No prečo mi ho vlastne bral? Musel si byť vedomý toho, že to pre neho neskončí dobre. Všimla som si ako si malý zívol a tak som ho radšej nechala spinkať. ,,Nechcem byť sám." Fňukol a mňa pichlo pri srdci. ,,Miláčik nie si sám, som tu s tebou. A budem tu aj keď sa zobudíš." ,,Naozaj?" Opýtal sa na čo  sa mu znovu otvorili ústa a zaklipkali mu oči. ,,Naozaj." Sľúbila som mu a pobozkala som ho na čelo. Opatrne som vyšla z izby a potichu za sebou zavrela dvere. 

Prešla som o dvoje dvere ďalej a zaklopala som na tie odkiaľ som počula známe hlasy. Vo dverách sa objavil Lukas a jemne sa na mňa usmial. Odstúpil od dverí a ja som popri ňom prešla dnu. ,,Ako sa ma malý?" Opýtal sa ma Aiden, ktorý sedel na posteli. ,,Prekvapivo dobre. No bol unavený a práve zaspal. A ako ho poznám, bude spať až do rána." Povedala som a sadla si do voľného kresla. Pichlo ma pri srdci, že som malého nechala samého v izbe, no nebezpečenstvo je zažehnané, takže by sa mu nemalo nič stať.  ,,Dáš si?" Ozval sa pri mne Lukas a  už mi podával pohár s nejakou zlato-hnedou tekutinou. Bez slova som si ho vzala a na ex ho do seba obrátila. Obsah pohára mi na chvíľu vyrazil dych, ale potom sa vo mne rozlialo príjemné teplo a ja som si spokojne vzdychla. Všimla som si dva prekvapené pohľady, no len som nad nimi pokrútila hlavou.

 ,,Šlo to až priveľmi ľahko." Ozvala som sa po nejakej dobe. Všetci sme boli ticho, vo vlastných myšlienkach no očividne sme všetci mysleli na to  isté.  ,,Hej, no on je psychopat. Podcenil nás a to sa obrátilo v náš prospech. Mali sme šťastie." Povedal Aiden a Lukas iba prikývol. ,,Čo s ním bude?" Opýtala som sa a pozrela sa na Lukasa. ,,Zatiaľ ho normálne zavreli, ale očividne nie je psychicky v poriadku, takže za nám pošlú špecialistu a on určí čo s ním ďalej. No akokoľvek skončí, už ti nikdy neublíži." Povedal a pritom mi pozeral priamo do očí. ,,Nikdy som mu nepriala nič zlé, ale on potrebuje pomoc." Hlesla som a vyložila si nohy na stolík predo mnou. Cítila som na sebe Aidenov pohľad a tak som sa pozrela jeho smerom, no on bol stále ticho. Nadvihla som obočie na čo sa jemne usmial, no aj tak zostal ticho. 

,,No nič decká. Aj keď ešte nie je veľa hodín, idem k sebe do izby. Rád by som tu s vami sedel a kecal no potrebujem si niekam zavolať a pôjdem sa ľahnúť. Dám ti pozor na Dominicka a vy dvaja sa láskavo porozprávajte ako dospelí ľudia." Povedal a než som stihla nejako zareagovať, bol preč. Civela som na tie dvere, prepaľovala som ich pohľadom no aj tak sa neotvorili. Hlasno som si vzdychla a mala som chuť odtiaľto ujsť. No Lukas mal pravdu, musíme sa porozprávať. 

,,Rozmýšľal som." Začal Aiden a ja som na neho okamžite pozrela. ,,A o čom?" Opýtala som sa ho. ,,Ty, Alex a malý budete rodina a ja vám to nechcem kaziť. Keď som dnes zbadal malého cítil som sa neuveriteľne šťastne. Ale pri pomyslení na to, že by som mohol pokaziť budúcu rodinu, som si uvedomil, že to nie je niečo čo by som chcel. Takže som dospel k záveru, že bude lepšie a malému nepovieme kto je jeho otec." Povedal a ja som na neho pozerala celkom šokovaná. Takéto niečo by som od neho nikdy nečakala. ,,Aiden." Hlesla som a v hlave sa mi zrazu premietlo všetko čo som s ním zažila. Pri jeho pohľade na mňa mi po tele naskočili zimomriavky a ja som sa striasla. ,,Je ti zima?" Opýtal sa ma, vstal z postele a prešiel ku mne. Podával mi jednú z jeho mikín, no ja som pokrútila hlavou. ,,Nie je mi zima." Práve naopak, cítila som sa ako v jednom ohni. ,,Naozaj?" Kvokol si ku mne a chytil mi ruky do svojich. ,,Aiden, ohľadom toho rozbíjania rodiny. Dominick vie, že Alex nie je jeho otec. Viem, že je na to ešte malý no nezdalo sa mi fér aby si myslel o Alexovi niečo, čo nie je pravda." Povedala som mu a v očiach som mu zbadala prekvapenie a nádej? ,,Ale však on sám vtedy v nemocnici povedal, že on je jeho otec." Nechápal a ja som sa usmiala. ,,Chcel ťa naštvať a ukázať ti, že si skončil." Šepla som a pri tom som mu celý čas pozerala do očí. ,,A mal pravdu." Šepol aj on a v izbe ostalo ticho. Vpíjali sme sa do seba očami a ja som sa v tej chvíli rozhodla. Je jedno čo sa stalo v minulosti, je jedno čo bude. No jedno viem, tohoto chlapa milujem a chcem ho. 

,,Aiden, pobozkaj ma."