Realita (Dokončené )

Epilóg

Pozerala som sa na seba v zrkadle a neverila, že sa to naozaj deje. Na sebe som mala prekrásne bledunko modré šaty, vlasy vyčesané do jednoduchého, ale elegantného účesu a bezchybný make up. No tentokrát keď prejdem tou osudnou uličkou  bude zo mňa najšťastnejšia žena na svete. Už teraz sa cítim ako princezná a trasiem sa od nedočkavosti. Budeme rodina. Pri tom pomyslení sa mi chce plakať od šťastia no ovládnem sa, keďže si nechcem zničiť make-up. Na dvere sa ozve zaklopanie a hneď na to dnu vstúpi moja mama. 

,,Miláčik vyzeráš nádherne." Povie a oči sa jej lesknú po slzách. Bez slova k nej prejdem a silno ju objímem. ,,Ďakujem ti." Šepnem jej, no to nás už vyruší ocko s tým, že je čas. 

,,Vieš zlatko, ja som vždy vedel že ty a Aiden skončíte spolu." Povie a ja sa na neho prekvapene pozriem. ,,Ako to?" ,,Jednoducho, obaja ste rovnaký ako ja a tvoja mama." Usmeje sa a ja nenachádzam slov.Radšej som si do ruky vzala kyticu a zhlboka sa nadýchla.  Dvere sa otvoria a my vojdeme do kostola.  Pozerám do zeme a tak si neuvedomím, že sa niečo deje. Spoznám to až keď ocko stuhne. Zdvihnem pohľad a zamračím sa. Prekvapene a zmätene som zastala v uličke a pozrela sa na miesto kde mal stáť on. Nebol tam. Zakrútila sa mi hlava a keby nebolo niekoho vedľa mňa, ocka tuším,  skončila som na zemi. Kde je?Nechal ma tu? Je to len nejaká jeho hra? Pomsta? Do očí sa mi začali zbiehať slzy keď v tom sa na celý kostol ozval krik. 

,,SOM TU!" Otočila som sa a vo dverách som zbadala zadychčaného Aidena ako sa drží za srdce a prudko dýcha. On si bol s niekym užiť?!! Blikla mi v hlave myšlienka no rýchlo som ju zahnala preč. Sledovala som ako sa ku mne Aiden približuje a nevedela som čo mám čakať.

Postavil sa priamo predo mňa a ospravedlňujúco na mňa pozrel a vybral z vrecka nejakú krabičku. Nechápavo som na neho pozerala a on sa jemne usmial. ,,Zabudol som obrúčky." Hlesol a mne sa z očí spustil vodopád sĺz. No hneď na to som ho začala mlátiť kyticou čo som mala v ruke a naši hostia sa začali smiať. 

,,TY. JEDEN. IDIOT!" Hovorila som pomedzi to ako som ho mlátila až pokiaľ z tej kytice nič nezostalo. ,,Odpusť mi to miláčik." Povedal a odhodil tú chuderu niekam preč.No čo už, ale poslúžila dobre. Kostolom sa ozvala ďalšia vlna smiechu a s Aidenom sme predstúpili pred oltár. 

Nasledujúce minúty mi splynuli do jednej a ja som nič nevnímala. Myslela som len na to, že každú chvíľu budeme svoji. Keď sa ho kňaz opýtal či si ma berie za manželku a on odpovedal áno, nikdy som nebola šťastnejšia. Otočil sa na mňa a žmurkol, keď v tom sa začal kňaz venovať mne. ,,Mackenzie Prizeová, beriete si tu prítomného Aidena Starka za svojho manžela a budete ho milovať až kým vás smrť nerozdelí? Budete si ho ctiť a pomáhať mu vždy keď vás bude potrebovať?" Opýtal sa ma a ja som sa otočila na Aidena. Pozrela som sa mu do očí a usmiala som sa. Bola som taká šťastná a srdce mi išlo vyskočiť z hrude pri pomyslení na to, že budeme svoji. ,,Áno." Odpovedala som a všimla som si ako si Aiden vydýchol na čo som sa uškrnula. On snáď pochyboval o mojom rozhodnutí?Ani som sa nenazdala a Aiden ma držal v náručí a bozkával ma. Vykríkla som, keď ma zaklonil, no on sa len zasmial. Jemne ma bozkával a ľudia okolo na nás začali hádzať lupene ruží. 

Boli sme manželia.

Rodina.  

Do očí sa mi nahrnuli slzy a musela som sa uštipnúť aby som sa presvedčila, že nesnívam, že sa to naozaj deje. 

A naozaj. 

Toto je realita.  

THE END