Romantik

2

Venované ďalšej úžasnej čitateľke. ;) Ďakujem za voty. :*

Erik

Priznávam, pozeral som sa na ňu. Mala jemný profil na to, že je to drsňáčka. Rozmýšľal som prečo mi pomohla. Vôbec to nemusela robiť a podľa jej správania som odhadol, že ani nechcela. Keď zbadala, že sa na ňu pozerám, sklopil som zrak. Ničím nepripomínala moju Sandru a predsa sa mi usadila v hlave. Nejaká bruneta do nej drgla a začala jej niečo šepkať s pohľadom upretým na mňa. Bál som sa o čom sa môžu baviť. Nenápadne som si rukou upravil košeľu a tie dve sa rozosmiali.

Celý čas som len nervózne postával a nevnímal ani jedno riaditeľovo slovo. Potom som sa pobral za ostatnými do učebne kde sme mali mať triedu. Všimol som si, že do tej istej triedy ide Nina aj s tou hnedovláskou. Sadli si úplne dozadu. Posadil som sa na miesto kde som sedával vždy. Do prvej lavice.

Deň prebiehal celkom v pohode i keď pohľady som si nemohol odpustiť. Ona keď si to všimla, vyplazila mi jazyk a začala sa smiať. Celý som sčervenel a radšej sa pozeral do môjho notesa. Ešte päť minút a ide sa domov. Tik-tak, tik-tak... V duchu som si premietal zvuk hodiniek, keď v tom sa ozval môj záchranca: školský zvonček. Bežal som preč z tejto triedy, aj trápnej situácie, no na ceste som do niekoho narazil. Bola to tá bruneta, ktorá sa rozprávala s Ninou.

,,Hej! Nevieš dávať pozor?"nadvihla perfektne vytrhané obočie. ,,P-prepáč."zakoktal som sa. ,,Jaj, počkaj. Ty si ten nový nešťastník. Som Paťa."podala mi ruku a ja som ju prial. ,,Teší ma. Ja som..."chcel som sa predstaviť, no ona ma prerušila. ,,Ja viem, človeče! Ty si Erik."zazubila sa. ,,Hej, ale ako..?"nedopovedal som, pretože zhovorčivá dievčina opäť začala: ,,Ako to viem? Nina."mykla plecami a ja som pochopil. Určite sú to kamošky, tak si hovoria novinky. ,,Aha..."šepol som, no ona sa rozosmiala. ,,Si chutný. Ideš na párty?"spýtala sa znenazdania a ja som vyvalil oči. ,,P-párty?"dostal som zo seba. ,,Och, ty si strašne zlatý. Každý piatok je tu párty. No a tento je tuším u Táni. Nie som si istá, keď zistím, dám vedieť."žmurkla a skôr, než som stihol namietať už bola na druhom konci chodby. ,,Tešilo ma, Erik."zakričala ešte. Tá baba robí maratón na opätkoch?! Však ja sa v teniskách tak rýchlo nepresuniem.

Keď som prišiel domov, zavrel som sa do izby. Mal by som Nine nejako poďakovať. Rozmýšľal som, čo môžem pre ňu spraviť. Ako som si získal Sandru? Nieže by som chcel Ninu získať, i keď by mi to nebolo úplne proti srsti. Aj keď... Erik! Čo blbneš?! To dievča je iné než ty. Ale jedno rande by nezaškodilo. Možno sa ti podarí zabudnúť na Sandru.

Využívať však nevinné dievča som nechcel. No, ale nešiel by som na rande len kvôli Sandre. To dievča je čímsi iné. Viem to. V duchu som si vybavil chvíľu keď Sandra súhlasila, že bude so mnou chodiť.

Všade boli lupienky a cestička z nich viedla až k jej skrinke. Keď ju otvorila, vnútri ležala kytica margarét. Mala ich najradšej, vedel som to. Než som sa k tomuto odhodlal, zistil som si o tej krásnej blondínke všetko. Vyjavene sledovala kyticu a vytiahla z nej venovanie. Bezpečne skrytý za stĺpom som čakal kým si to prečíta.

Zvedavo sa poobzerala a vtedy som vyšiel. Na gitaru hrám už od piatich a nikdy som nemal problém s trémou. Aj keď ma sledovala takmer polovica školy, ja som videl len ju. Nežné nevinné dievča, ktoré by som najradšej zabalil do hodvábu. Dohral som zložitú melódiu a jej vyhŕkli slzy.

,,Sandra Voteková, budeš so mnou chodiť?"usmial som sa a ona len nadšene prikývla. Položil som gitaru a stisol ju pevne v náručí. ,,Toto je tá najromantickejšia chvíľa."šepla mi pri uchu. ,,Ja som romantik."uškrnul som sa.

Nina

Došla som domov a hodila tašku do kúta. To bol zasa deň. Zapípal mi mobil a ja som sa pozrela na sms. ,,Príď k malému, ideme preč."stálo v nej. Úplne srdcervúca sms od mojej matky. Vzdychla som si a pretrela tvár. Postavila som sa a vzala nejaké veci. Vyšla som z bytu a vyrazila k domu môjho detstva. Neľutovala som, že som sa odtiaľ odsťahovala. Ani v najmenšom. Okrem Vladka ma tam nič nedržalo.

Zazvonila som a počula šťuknutie zámky. Matka mi otvorila a premerala si ma kritickým pohľadom. ,,Schudla si."podotkla. ,,Behávam."podotkla som trpko. ,,Aha... Aj tak si ničíš život inými vecami."odfrkla a odstúpila odo dverí. ,,Ninaaaa!!!!"zakričala moja láska a hodil sa mi okolo krku. ,,Konečne si tu. Musím ti ukázať nové rastlinky. A Herkules ťa rád uvidí."zasmial sa. Jeho vlčiak bol snáď ešte väčší ako môj braček. Ale bol mimoriadne priateľský a Vladkovi nahrádzal z istej časti mňa. Rodičom sa veľmi nepáčilo keď som mu ho darovala. Lenže už dlho túžil po psíkovi, no a ja som tušila svoj odchod. Tie posledné Vianoce som priniesla domov šťeňa a keďže môj zlatučký Vlado ho už nechcel pustiť, museli sa s tým zmieriť. ,,Čo to máš na krku?!"zhíkla mama. Ešte moje malé prekvapko nevidela, keďže dosť často nosím rozpustené vlasy. ,,Tetovanie."uškrnula som sa. ,,Za naše peniaze si robíš TETOVANIA!?" takmer skríkla. ,,To určite nie, lebo mi ich dávate toľko, že ani na nájom nestačí. A toto bolo zadarmo, matka."odvetila som a vychutnávala si triumf. ,,Skry to za vlasmi, kým príde otec dole."mrzuto povedala a ďalej sa so mnou nebavila. Foter došiel o chvíľu a premeral si ma ľadovým pohľadom. ,,Ahoj."povedal napokon a potom upriamil pohľad na matku. ,,Ideme?"spýtal sa jej a ona prikývla. ,,Ahoj, zlatko."postrapatila bratovi vlasy a vyšla z dverí. ,,Ahojte!"zakýval im a prestal kývať až keď sa dvere konečne zabuchli.

,,Ideme si urobiť čokoládu?"nasadil šťeňací pohľad a ja som sa rozosmiala. ,,Vieš podmienky?"sprisahanecky som žmurkla. ,,Nech ma všetci čerti berú, ak to poviem rodičom."vyhlásil a buchol sa do hrude. Rozosmiala som sa ešte viac a pritiahla si ho do náručia. ,,Mám tu všetko potrebné."ubezpečila som ho. Kabelku som položila na botník a vybrala sáčok horúcej čokolády. Vošli sme do kuchyne a ja som takmer spadla na zem, pretože sa na mňa vyrútil Herkules. ,,Ahojky, kamoš."nechala som ho nech ma vyoblíže.

Potom som sa pustila do prípravy môjho a bratovho obľúbeného nápoja. Ešte keď bol Vladko úplne malý, tajne sme sa vykradli do kuchyne a ja som mu pripravila čokoládu. Rodičia sa o tom nikdy nedozvedeli. Bolo to naše malé sladké tajomstvo. Keď bol nápoj hotový, dala som ho na stôl a sadla si tiež. ,,Tak na teba, nech ťa prijmú do tej práce!"nadvihol pohár. ,,Kiežby. Povedal si o tom rodičom?"spýtala som sa. ,,Nie, vieš že by nesúhlasili."múdro povedal. Vzdychla som si. ,,Áno, viem."šepla som. Nevedia o tom kde robím a ani im to nemienim povedať. Po večeroch v niektoré dni idem upratovať masérky salón. Po čase som si uvedomila, že masírovať nie je také zlé. Jedna masérka mi ukázala ako na to a zaškolila ma. Už len čakám na schválenie šéfky, ale mohla by som brať poobedné zmeny.

------------------------------------------------------------------------

Ahoj, srdiečká! <3

Ako sa máte? ;) Dúfam, že sa časť páčila.

Čo vravíte na Paťu teraz? Jej zhovorčivosť sa mi úprimne pri písaní strašne páčila. :D

Čo vravíte na to ako Erik zbalil Sandru? :)

A napokon Nininí rodičia a Vladko. Čo na nich vravíte? Mám rada písanie o deťoch. :D Povahu jej rodičov sa i opisovalo už ťažšie. ;)

Vyhovovalo by Vám vydávanie v utorok a sobotu?

S láskou,

                      Vaša Kirsten :*