Romantik

17

Nina

Neviem prečo ma to tak ranilo. Čakala som, že ma nezatají? Že povie svojej frajerke o tom ako u mňa prespal? Alebo že mi vyzná lásku? Som naozaj taká strašne sprostá!

Preto som tak rada, že dnes pracujem. Aspoň mi to pomôže zahnať myšlienky. Lenže keď som vychádzala zo šatne, takmer som sa s niekým zrazila. Pozrela som sa do známych nefritových očí a zastavil sa mi dych.

,,Erik? A ty tu čo robíš?"zamračila som sa. ,,Nemal by si byť so Sandrou?" podotkla som viac zatrpknuto, ako som mala v pláne. ,,Nina, možno teraz vyzniem ako úplný blázon, ale vypočuj si ma."povedal a nastavil si gitaru. Vyvalila som na ňu oči. ,,Snáď tu nezačneš spievať, slušňáčik!"zapišťala som. ,,Nie, ale jemná hudba sa k tomu hodí."uškrnul sa a brnkol na struny.

 ,,Kedysi oslepilo ma slnko nad morom,

zmietlo ma svojim prívalom.

Potom smútok mocný prišiel

a ja som tmu života našiel.

Moje slnko odišlo a nahradila ho búrka,

teraz už poznám pocit keď vietor fúka.

Je nový a taký neznámy,

prináša mi pocit úľavy.

Havran v búrke letí svetom,

vyrovná sa najkrajším kvetom.

A už slnko nedokáže žiariť dosť,

aby búrka neprinášala radosť.

Pretože už len ju chcem,

nechcem už slnečný deň.

Možno hlúpe a možno pochabé sa zdá,

že lásku búrka s havranom dá.

Nepripustil som si to do tejto chvíle,

že už nemusím nachodiť míle.

Láska predo mnou stojí,

možno i ona sa bojí.

Milovať však nikdy márne nie je,

pokiaľ srdce tvoje i moje svorne bije."

Pozerala som sa na neho a otvárala ústa ako ryba na suchu. Bolo to také krásne a predsa ma to bodlo pri srdci. Ak toto mal byť nejaký pokus či sa to bude páčiť Sandre... ,,Čo sa to snažíš..."zarazila som sa.

Počkať! Slnko a more, to bude Sandra. Zlaté vlasy a modré oči. Havran a búrka, to budem ja a moje vlasy a oči. Už nechce slnečný deň... Buď som už úplne mimo alebo tá báseň naozaj patrila mne!

,,Myslíš to vážne?"šepla som do ticha a on prikývol. ,,Uvedomil som si to, čo mi malo byť zrejmé, Ninka. Ty si tá s ktorou chcem byť. Milujem ťa! A ak mi teraz dáš košom, tak sa pôjdem vyplakať do auta."nervózne sa zasmial.

,,Vôbec ma nepoznáš, slušňáčik."šepla som, no začala vo mne vrieť nádej. Ale ak ju nechám ma pohltiť, ak si priznám to, čo pred sebou skrývam, bude to pravda. A mohlo by ma to zachrániť, no zároveň zničiť.

,,To nie je pravda a ty to vieš! Viem, že najradšej na svete máš Vladka. Si iná ako sa tváriš. Videl som ťa s ním a aj vtedy keď si zachránila bezbrannú mačičku. Videl som tvoju nehu. Viem, že nemáš dobrý vzťah s rodičmi, ako ťa to trápi a zároveň sa snažíš aby ťa to netrápilo. Viem, že tvoja najlepšia kamarátka je Paťa a bola to práve ona, kto ti pomohol, keď sa ti každý otočil chrbtom. Miluješ herectvo, hudbu, horúcu čokoládu, ľalie a mať veci pod kontrolou. Tvoj prvý a zatiaľ posledný frajer bol Peter. Pracuješ tu v masérskom salóne a narodila si sa v znamení leva."vychrlil zo seba. ,,Dúfam, že som na nič nezabudol."zasmial sa. Chvíľu som tam stála neschopná slova. ,,To posledné vieš odkiaľ?"šepla som. ,,Tvoje náušnice."ukázal mi na uši. Náušnice mali naozaj tvar leva. Kúpila mi ich Paťa pred pár rokmi. Celkom som na ne zabudla. Nosím ich takmer stále.

,,Ty máš naozaj talent všímať si detaily."usmiala som sa a nadýchla. Ak teraz otvorím bránu, bude to koniec či začiatok. Začiatok...

,,Tiež ťa milujem, Erik. Strašne som žiarlila na Sandru lebo som vedela, že sa jej nikdy nevyrovnám. Nikdy nebudem dokonalá princezná." pozrela som sa mu do očí a on si ma pritiahol do náručia. ,,A práve tú tvoju povahu na tebe milujem."povedal a pobozkal ma. Bol to taký ten bozk, ktorý Vám opisujú v každom presladenom románe. Ale toto bola realita. Dialo sa to a moje srdce búšilo ako splašené. Keď sme sa po chvíľke od seba odtiahli, šepla som mu: ,,Ja tiež milujem tvoju romantickú povahu, slušňáčik. Tá báseň bola prekrásna."pohladila som ho po líci. ,,Koniec sa mi veľmi nerýmoval, ale musíš uznať, že som to písal v hlbokom citovom rozpoložení."zasmial sa a ja som sa k nemu pridala. ,,Ty perfekcionista!"buchla som ho do hrude. ,,Hovorí tá pravá!"vyhlásil.

,,Musím ísť, ale končím o šiestej."povedala som mu. ,,Prídem po teba a pôjdeme na večeru."šepol a pobozkal ma. ,,Milujem ťa."zamávala som mu. ,,Ja teba najviac, herečka."poslal mi vzdušný bozk a ja som zo smiechom odbehla.

Ten deň v práci nemohol byť lepší. Celý čas som sa len prihlúplo usmievala.

-----------------------------------------------------------------------

Ahojte, srdiečká! <3

Ako sa máte? :D Ja už lepšie, dokonca na nohu viem už skoro chodiť... Skoro XD

Okej, a teraz k časti:

Naozaj to nebol list na rozlúčku. ;) Neviem skladať básne, prepáčte. XD Páčil sa Vám obsah? Čo vravíte na jeho vyznanie a na to, že o nej vie takmer všetko? :D

Konečne spolu! Tešíte sa? Ako to bude pokračovať? :D

Ďakujem za všetko! <3

S láskou,

                   Vaša Kirsten ;)