Romantik

14

Erik

Veľmi ma mrzelo, že som to tak pokašľal. A cítil som sa hlúpo aj kvôli Sandre. Preto som k nej bol celý deň mimoriadne milý. I keď nie až príliš, ako ma to učila Nina. Nina...

Prečo som ju vlastne pobozkal? Som strašný hlupák! Už na začiatku mi dala jasne najavo, že ma nechce a nikdy nebude chcieť. A Sandra ma chce. Aspoň predpokladám podľa jej reakcií.

Poobede sme si išli sadnúť na ten čaj a ja som sa pozeral do tváre dievčaťa, ktoré bolo mojou prvou a jedinou láskou. ,,Som rada, že sme si konečne vyšli." usmiala sa. ,,Hej, je to fajn."podotkol som a ona sa na mňa skúmavo zahľadela. ,,Zmenil si sa. Si akýsi... ľahostajnejší."zažmurkala. ,,Hej, veď si to chcela, či nie?"uškrnul som sa. ,,Hej, ale je to nezvyk." V tom pri nás zastala čašníčka a spýtala sa čo si dáme. ,,Jahodový čaj, prosím."vypýtala si Sandra. ,,Ja Vás poprosím horúcu čokoládu."ozval som sa a Sandra na mňa neveriacky pozerala.

,,Odkedy piješ tú sladkú gebuzinu?"vyšlo z nej a ja som sa zamračil. ,,Ani neviem. Nejaký čas. Ale je to dobré."podotkol som. ,,Hej, možno, ale keď na to dajú aj šľahačku, je to plné kalórií. A to nepreháňam. Minule som čítala..."počúval som ju len na pol ucha. Veľmi ma nezaujímalo z čoho všetkého môže pribrať. Kedysi by som možno zbožne počúval jej reči, ale teraz som si zvykol na iný druh komunikácie. Pozrel som sa na Sandru a v duchu ju porovnal s Ninou. Bola iná ako navonok tak aj vnútri. Sandra bola síce stelesnenie dokonalosti, no ona by sa bezbranného mačiatka nikdy neujala. Mala alergiu na chlpy a odháňala od seba ešte aj susedovho psa.

,,Počúvaš ma?"nadvihla obočie, lebo jej evidentne došlo, že ju nevnímam. ,,Premýšľal som či by sme nešli do kina."uškrnul som sa. ,,Jasné, môžeme. Ale až neskôr. Chcem dopiť čaj. Predstav si čo som dnes v škole počula..." pokračovala vo svojom monológu a ja som opäť vypol.

,,Heh, a tá Patrícia, no tak to je dobré číslo. Ako sa vrhla na Romana. A pritom by sa tak hodil ku Barbore, nemyslíš? Ale ona pekne utiahla slučku. To dievča mi pripadá tak neuveriteľne arogantné a..." chcela pokračovať, ale prerušil som ju. ,,Paťa je moja kamarátka, Sandra. Počúvaš sa čo vravíš? Nepoznáš tých ľudí a nevieš ako to je. Asi Roman nemiluje Barboru, ale Paťu keď sa s ňou dal dokopy, nie?"spýtal som sa. Úplne šokovaná, že som sa ozval, zažmurkala. ,,Alebo ho len chytila do pastí. A neteší ma, že sa s nimi kamarátiš, Erik. Aj tá Nina je riadna koketa." podotkla a mne zovrela krv. ,,A to máš zas odkiaľ? Nepoznáš ich, tak ich nechaj tak, dobre?"zamračil som sa a ona sklopila zrak.

,,Dobre, zmeňme tému."vzdala to. A tak sme sa rozprávali opäť o nedôležitých veciach. Až napokon sme sa konečne vybrali do toho kina. Sandra si chcela pozrieť niečo romantické, aj napriek tomu, že pred pár dňami sa ešte sťažovala na romantikov. Práve sme vchádzali dovnútra, keď som pri stánku s pukancami uvidel Ninu a na nej bol nalepený... Peter?!

To si hádam robí srandu! Veď ten chalan ju chcel len pre jedno. Nepredpokladám, že oceňuje jej inteligenciu. Možno mu ju ani nikdy neukázala. Potiahol som Sandru za ruku a zastal pri nich. ,,Herečka, čo ty tu?"napoly som sa usmial, no Nina vytušila, že niečo nie je v poriadku. ,,Slušňáčik? Ja tu mám rande, ale to je hádam jasné. Čau, Barbie."zasalutovala Sandre. Tá ohrnula nos. ,,Nie som žiadna Barbora, ale Sandra."osopila sa na ňu a my dvaja s Ninou sme mali čo robiť aby sme sa nerozosmiali. Úplne to nechápala. ,,Viem tvoje meno, ale každému dávam prezývku. Teda Vám dvom."zamyslela sa a potom sa rozosmiala. ,,Takže aj vy ste prišli na dačo sladké a romantické?"nadvihla obočie. ,,Hej, tak nejak. Ty si prišla s ním?"nadvihol som bradu. Rozhodol som sa, že nebudem chodiť okolo horúcej kaše. ,,Hej, so mnou. Nejaký problém?"bojovne sa napol Peter. ,,Ja len, že by ťa nemala chcieť ani vidieť." prial som jeho výzvu. ,,To ako myslíš?! Nina patrí ku mne, dement!"zaťal päste. Zasmial som sa. ,,Och, to bolo zjavné. Hlavne na Táninej párty, však?"zaškeril som sa. ,,Nechaj to tak, slušňáčik."mierne ma požiadala Nina. ,,Počúvaj ma, dement! Opováž sa k nej len priblížiť a ja ťa..."nedopovedal, lebo som mu skočil do reči. ,,Čo ma?! Zbiješ? Len si poslúž, ale nič to nezmení na tom, že Nina má na lepšieho."zasyčal som a v tom sa jeho päsť stretla s mojím lícom. Nebudem klamať, že to nebolelo. Sakramensky to bolelo. Chcel som mu ranu opätovať, no on sa opäť zahnal a ja som už bol na zemi. ,,Do pekla, Peter!"počul som Ninu, ale len akosi z diaľky. Peter sa však nevzdával a ďalej mlátil hlava nehlava. Všimol som si čiernu záplavu vlasov ako ho ťahala a napokon sa vsunula medzi mňa a jeho.

On, v záchvate zúrivosti ďalej búchal a podarilo sa mu vylepiť aj jej. Trošku sa zatackala a spadla na zem. ,,Ty si skutočne kretén, Peter!"zvrieskla, ale nedopovedala, pretože ho chytila ochranka a viedla von. ,,Nie si normálny, Erik! Čo si si myslel, púšťať sa do silnejšieho?"začala na mňa kričať Sandra a mňa snáď ešte viac rozbolela hlava. ,,Buď ticho, barbína! Ešte mu nakladaj!"vybuchla na ňu Nina a bojovne sa postavila pred ňu. Sandra ohrnula peru, odfrkla si a odišla.

,,Asi to ostalo na nás dvoch. Poď, slušňáčik."pomáhala mi vstať Nina. Ja som sa o ňu oprel. ,,Kde máš zaparkované auto?"chcela vedieť a ja som jej odpovedal šeptom. Potom som už len vnímal ako mi vzala kľúče a natlačila ma na miesto spolujazdca. Ona si sadla na miesto vodiča. ,,Nemáš vodičák."šepol som. ,,To, že ho nemám neznamená, že neviem šoférovať."naštartovala a vyrazila. ,,Ako?"oprel som sa o sedadlo. ,,Naučil ma to kamoš, čo mi robil tetko. Poznáme sa od základnej. Premýšľala som, že si spravím vodičák, ale je to dosť drahé." povedala mi.

Keď zastala pred jej domom, pomohla mi vystúpiť a zamkla auto. ,,Tak poď, ideme ku mne." povedala mi a doviedla ma až dovnútra. Keď sme vošli do jej bytu, posadila ma na pohovku. Potom sa predo mňa postavila a utrela si spotené čelo. ,,Fuh, ty si ťažký. No nič. Donesiem utierky, misku s vodou a nejaký ľad. Asi to bude monokel."jemne sa dotkla mojej tváre a ja som cukol. Bolelo to riadne. Ale ako sa priblížila, všimol som si, že má na kútiku úst krv. ,,Aj teba zranil."ťažkopádne som zdvihol ruku a zotrel jej krv. Naše pohľady sa spojili a ja som mal vtedy neskutočnú chuť ju pobozkať. Lenže som to nespravil. To už nesmiem. Odvrátil som pohľad, ona sa rýchlo odtiahla a bežala do kuchyne.

O chvíľu mala v ruke misku, handričky a ľad. Pritiahla k sedačke stoličku, sadla si na ňu a začala čistiť rany. ,,Slušňáčik, mal by si si aspoň dať dole tričko. Krv ti natiekla aj tam."podotkla. ,,Nejako rýchlo na to ideš, nie?"uškrnul som sa. Zvonivo sa zasmiala. ,,Asi si si veľmi buchol hlavinku."postrapatila mi vlasy a ja som sa na ňu takmer zbožne pozeral.

,,Máš tie najkrajšie oči aké som kedy videl. Sú ako letná búrka."usmial som sa a ona ostala zarazene sedieť.

-----------------------------------------------------------------

Ahojte!!

Prepáčte, že tak neskoro, no predsa ;)

Takžee... Ukázala sa nám trošku iná tvár Sandry. Čo vravíte na jej poznámky a ako sa slušňáčik zastal Paťky? :D

Kino... Slušňáčik sa nám rozbehol, čo na to vravíte? Myslíte, že by sa predtým s niekým pobil? Čo vravíte na Sandrinu a Nininu reakciu?

Koniec bol typicky erikovský. Čo naň vravíte?

Ďakujem za všetko :*

                              Vaša Kirsten <3