Romantik

13

Nina

Bol to prekrásny pocit. Nič také jemné a nežné som nezažila. Možno to bude tým, že Peter ani nevedel ako byť nežný. Erik ma bozkával a v tom sa zarazil.

Jeho pery opustili moje a on sa prekvapene pozeral do mojich očí. V tej chvíli som precitla aj ja a odtiahla som sa od neho. ,,P-prepáč."vykoktal a ja som sa mu otočila chrbtom. Nádych, výdych... Zahnala som červeň z líc, nahodila ľahostajný výraz a otočila sa späť k nemu. ,,V pohode, bol to len bozk."usmiala som sa a v duchu sa prefackala. Dobre som vedela, že to nie je len bozk. Hocičo si ľudia o mne myslia, ale ja sa nebozkávam s hocikým. Doteraz som chodila len s Petrom a len on mal právo ma bozkávať.

,,Ach, áno. Máš pravdu. Len bozk."zvesil kútiky úst. ,,Aspoň si si to precvičil na Sandru."dodala som ešte debilnejšie. Bože, ako môžem byť tak sprostá?! Kde som nechala rozum?! ,,Neviem či by sa toto malo precvičovať."nervózne sa zasmial. ,,Asi nie, ale aspoň sme zistili jednu vec."šepla som. ,,Akú?"nechápal. ,,Už nepotrebuješ moju pomoc, slušňáčik. Vieš ako reaguje normálny chalan a dokonca sa vieš aj dobre bozkávať."uškrnula som sa a trhlo mnou. Viem, že som spravila dobre. Nesmiem v jeho blízkosti stráviť veľa času. Nie je to bezpečné.

,,Ach, rozumiem. Dobre, tak ja teda pôjdem." v zhone sa postavil a ponáhľal sa k dverám. ,,Tak čau v škole."zakývala som mu a on opustil miestnosť. Chytila som si hlavu do dlaní a párkrát si prepleskla líca. Potom som vzala do ruky mobil a vytočila Paťino číslo. ,,Ahoj, kde si?"ozvala som sa, keď zdvihla. ,,Ahoj. S Romim, prečo?"spýtala sa. ,,Jaj, nevedela som, že aj dnes. Tak prepáč. Vidíme sa v škole."chcela som zložiť, no ona ma poznala až príliš dobre. ,,Idem k tebe. Niečo ťa trápi, moja."prekukla ma a zložila. S povzdychom som odhodila mobil a pohladkala mačičku po hlavičke. ,,Aspoň že ty si v poriadku."šepla som jej a usmiala sa.

Netrvalo dlho a ktosi klopal na dvere. ,,Stačí zatlačiť!"zakričala som, ale predsa som sa postavila. Asi by som naozaj mala začať šetriť na nové dvere. Paťa ich rozrazila a hrnula sa ku mne. Rýchlo ma objala. ,,Nerob drámu, Paťi."zasmiala som sa. ,,Čo sa stalo?"chcela vedieť, no v tom jej padol zrak na mačičku. Pohľad jej zmäkol a povedala tenučkým hlasom: ,,Jéééj, ty máš mačičku?" ,,Našla som ju vonku, nemohla som ju tam tak nechať."odvetila som jej.

,,Ale ona nie je dôvodom tvojej nálady, tak von s tým."pobádala ma. ,,Pobozkala som ho... Teda vlastne, nechala som ho aby ma pobozkal."sadla som si na posteľ a ťažko vzdychla. ,,Čo? Kto? Kde?"vyvalila oči a sadla si ku mne. ,,Erikovi. Potreboval pomôcť so Sandrou a tak som ho zavolala k Vladkovi a potom..."nedokončila som, pretože ma prerušila. ,,Počkať, počkať! To chceš povedať, že si k svojmu bračekovi, heh, to je vtipné, pretože MŇA si tam nechcela pustiť dlho, zavolala Erika?"nadvihla obočie.

,,Možno."pípla som a ospravedlňujúco sa usmiala. ,,Asi mu verím."priznala som sa napokon a ona sa uškrnula. ,,To je pokrok. No a čo bolo ďalej?"túžila po pokračovaní. ,,Zaviezol ma domov, našli sme toto malé stvorenie a ja som sa potkla a potom..."vravela som tak rýchlo, že sa čudujem ako ma mohla rozumieť. ,,Ste sa pobozkali."chápavo prikývla. ,,A teraz čo bude?"vyzvedala a ja som nechápavo nakrčila obočie.

,,Ako to myslíš? Nič nebude. On má zajtra rande. Poslala som ho preč s tým, že ma nepotrebuje. Čo je pravda. Ak chce, vie sa správať normálne."nadvihla som jeden kútik úst. ,,Ty nie si normálna, Nina. Nehnevaj sa, ale jedenkrát v živote sa ti do cesty pripletie normálny chlap a ty ho necháš inej?"pohoršovala sa nado mnou. ,,Miluje inú, Paťa!"pripomenula som jej. ,,Už som ti to raz povedala, ale zopakujem to. Niekedy si pocit, že je určitá osoba pre nás dokonalá zamieňame láskou."zopakovala svoju myšlienku. ,,Och, hej, ale ona je pre neho dokonalá, ver mi. Prekrásna barbie. My dvaja s Erikom by sme si nerozumeli."hodila som rukou. ,,Nerozumiete si?"múdro sa spýtala Paťa. ,,To som nepovedala."vzdychla som si. ,,Ale povedala. Ak by ste si nerozumeli teraz, vtedy a len vtedy by to nemalo budúcnosť. Mám ťa rada, Nina, ale niekedy si fakt sprostá. Nevidíš, že práve to na ňom zbožňuješ? Že je iný?"žmurkla. ,,A teraz si zamieňaš pojmy ty, Patrícia. Zbožňovať je niečo iné ako láska."usmiala som sa. ,,Áno, ale tento pocit je susedom lásky."predniesla a ja som prevrátila oči. ,,Ty budeš spisovateľkou."mrzuto som si ľahla na posteľ. Potom som už len počula jej uchechnutie.

Na ďalší deň som vstala o dosť skôr, aby som kúpila mačičke jedlo. Keď som mala všetko, vrátila som sa do bytu a nakŕmila ju. Vôbec sa mi nechcelo ísť do školy. Nechcela som ho vidieť ako sa motá okolo dokonalého zadku slečny Barbie.

Tak to nie! Snáď nežiarliš?!

V hlave som začula hlások, ktorý sa, čuduj sa svete, podobal na Paťin. Vzdychla som si a vzala školskú tašku. Cestou som premýšľala. Trocha nad Erikom, trocha nad sebou. No potom som myšlienky zahnala. Netreba premýšľať nad niečím, čo ani nie je reálne. My dvaja nemáme budúcnosť. Zato Barbie s ním áno. A ja si opäť nájdem úplného dementa, ale ten ma aspoň nebude súdiť. Aj ja mám právo na zlé rozhodnutia a nepotrebujem aby zo mňa niekto chcel robiť dokonalú princezničku.

Práve som si vyberala veci zo skrinky, keď ku mne podišla Paťa. ,,Čauko, moja!"usmiala sa. ,,Ahoj, Paťi."zaškerila som sa a v tom môj zrak upútalo čosi iné. Na konci chodby som zbadala záplavu blond vlasov a falošný úsmev. Vedľa nej kráčal Erik a čosi jej rozprával. Ona sa smiala a pritom sa červenala. Zamračila som sa na nich, ale oni si ma našťastie nevšimli. ,,Och, Nina. Tak mu to povedz."Paťa mi dala ruku na rameno. ,,A čo? Barbie je odo mňa lepšia."podotkla som. ,,Ty si naozaj sprostá, žena jedna nepodarená! Kde je tvoje sebavedomie?"pokrčila nosom, čo robí keď ju už skutočne vytočím. ,,Mala by si vedieť, lepšie než ktokoľvek iný, že každý niečo hrá. Ja sebavedomie."mykla som plecami. ,,Nie, to nie je tak a ty to vieš. Začalo sa to keď sem prišiel Erik. Neveríš si vo veciach čo sa týkajú jeho."začala svoju obvyklú prednášku, ale keď si všimla môj varovný výraz, skončila. ,,Okej, idem niečo odovzdať učiteľke. Zatiaľ pa."objala ma a už jej nebolo.

Založila som si vlasy za ucho, keď v tom sa nejaká ruka dotkla môjho pleca. Otočila som sa a čelila prenikavému pohľadu môjho expriateľa. ,,Čo chceš, Peter?"spýtala som sa nepríjemne. ,,Ospravedlniť sa."povedal a ja som sa uchechtla. ,,Trošku neskoro." podotkla som. ,,Chcel som ti dať čas to predýchať. A navyše sa okolo teba furt motá ten trtko. Už som si myslel, že si si s ním začala."zasmial sa, no ja som sa k nemu nepridala. ,,Nie, my dvaja spolu nič nemáme."povedala som jednoducho a zabuchla skrinku.

,,To je dobre. Chcel by som ti to vynahradiť. Čo tak ty, ja a kino?"žmurkol a bol to opäť ten Peter, stelesnená sebavedomosť. ,,To akože rande?"nadvihla som obočie. ,,Mala by si niečo proti tomu?"krivo sa usmial. Pozrela som sa na Barbie a slušňáčika. On sa k nej práve troška nakláňal a ona sa chichotala. ,,Nie, nemala. Vyber film a napíš o koľkej po mňa prídeš."pozrela som sa späť naňho.

-------------------------------------------------------------------

Ahojte, srdiečká! <3 

Krásny a slnečný víkend! Aspoň tu u nás je zatiaľ teplo. :D

Takžeee... Čo vravíte na ich reakciu k bozku? A to čo povedala Nina? Súhlasíte s Paťou, že je to nepodarená ženská? :D (Ja hej XD)

Slušňáčik sa nám opäť presmeroval na Barbie (ehm... teda Sandru) :D Čo vravíte na Nininu reakciu? A to že priala pozvanie na rande? Čo sa stane? A čo ju k tomu primälo? :D

Ďakujem za všetko!

              S láskou,

                                 Vaša Kirsten s veľa otázkami :D :*