Romantik

15

Nina

Pozerala som sa na neho a neverila čo vypustil z úst. Vedela som, že je to len kvôli pobúchanej hlave, ale aj tak. Bolo to krásne a navyše to nebolo venované Sandre, ale mne. ,,Ty máš otras mozgu, slušňáčik."nervózne som sa zasmiala. ,,Nemám."prihlúplo sa usmial, ale chytil sa za hlavu. ,,Daj si už dole to tričko, nech ťa viem ošetriť a môžeš si ľahnúť."vzdychla som. Poslušne si prevliekol tričko cez hlavu a ja som zmyla všetku škodu.

,,Dobre, ľahni si kľudne do postele. Len nakŕmim Leušku a urobím niečo na večeru."chytila som ho za rameno. ,,Nebude ti vadiť, že som v tvojej posteli?"nechápal. ,,Isteže nie. Len si ľahni."popohnala som ho a on poslušne všetko splnil. ,,Lea je tá mačička?"spýtal sa z postele. ,,Áno, musela som jej dať nejaké meno."pokrčila som plecami.

Mačička bola už poriadne hladná a po jedle mi spokojne priadla v náručí. Usmiala som sa a dala ju späť na vankúšiky. ,,Čo si dáš na večeru?"otočila som sa na pána zraneného. ,,To je jedno, herečka. Ďakujem krásne."ozval sa. ,,Pohoda, tak spravím praženicu."povedala som. ,,A na pitie?"chcela som vedieť. ,,Horúcu čokoládu, ak ťa smiem poprosiť."odvetil a ja som sa uškrnula.

Popri robení večere sme sa rozprávali o všeličom. ,,Prečo si tam vlastne bola s ním? Myslím v tom kine."zmenil narýchlo tému a ja som sa zarazila. ,,Asi som žiarlila."priznala som po chvíli. ,,Žiarlila?"zopakoval. ,,Hej, na tvoj vzťah so Sandrou. Ste ideálny pár a ja som nechcela byť sama." mykla som plecami a naložila praženicu na taniere. Všimla som si ako rýchlo žmurkal. ,,Neviem či ideálny, ale nechajme to tak. Aj tak nechápem prečo Peter. Veď je to surovec."zamračil sa. ,,Ak ti to poviem, budeš sa mi smiať."vzdychla som si a naliala do šálok aj čokoládu. ,,Môžeš ísť jesť."ukázala som na stoličku. ,,Nebudem sa ti smiať."vstal z postele a sadol si. ,,Peter bol v podstate môj jediný priateľ. Okej, mala som párkrát rande, ale bozkávala som sa len s ním. A nemala som chuť spoznávať niekoho nového."priznala som rýchlo a nervózne sa naňho kukla.

Vyjavene sa pozeral, ale mlčal. ,,Síce som to nečakal,..."povedal a nadýchol sa. ,,ale nesmejem sa. Je to milé."uškrnul sa a ja s ním. ,,Ale ak to niekomu bonzneš, tak ti dolámem kosti."pohrozila som mu so smiechom. ,,Kdeže... Spoľahni sa. Prečo ti tak veľmi záleží na tom ako ťa berú ostatní?"chcel vedieť. ,,Nezáleží."ohradila som sa, no trochu to bola pravda. ,,Záleží, herečka. Možno jedine ak si s bračekom alebo na pódiu si sama sebou."povedal. ,,Nemáš pravdu, slušňáčik. Sú ešte dvaja ľudia pri ktorých nič nehrám."nadhodila som a vložila si vidličku do úst. ,,Paťa..."pochopil. ,,A ty, slušňáčik."povedala som. ,,Myslíš to vážne?"chcel vedieť. ,,Jasné, inak by som sa ti tu nezverovala. Len dúfam, že to nevytáraš Sandre."zasmiala som sa a ďalej jedla. ,,Prečo by som to robil? Áno, Sandra bola moja prvá láska, ale tiež nie je dokonalá. Veľmi rada klebetí, takže jej nepodávam informácie."mykol plecami a ja som sa rozosmiala. ,,Barbie klebetí? Kto by to bol povedal."zadúšala som sa smiechom.

,,No hej. Každý máme svoje chyby."chytil mi ruku a ja som sa usmiala. ,,Máš pravdu, máme. Ale chyby z nás robia ľudí, nie?"žmurkla som. ,,Áno. Tá čokoláda je vynikajúca."pochválil ju a ja som vzala taniere. ,,Len si daj."usmiala som sa a začala umývať riad. ,,Nechaj, ja ti pomôžem."ponúkol sa, ale pokrútila som hlavou. ,,Netreba, skutočne."povedala som, no už bol pri mne a vzal hubku na riad. ,,Umýval si vôbec niekedy riad?"zasmiala som sa, ale predsa len vzala handru na utretie. ,,Jasné, robím to často. Umývam, ty utieraš. Tímová práca."žmurkol a pustil sa do práce. Boli to len dva taniere, ale aj tak si to cením.

Potom som sa pozrela na mobil. ,,To už je toľko? Ešteže je piatok."podotkla som. ,,Asi by som už mal ísť. Ďakujem za všetko."pohol sa smerom k dverám, ale zastavila som ho. ,,Nemusíš ísť, ak chceš, prespi tu. Si dosť unavený a neviem či je múdre v takom stave šoférovať."ďobla som ho do hrude. ,,A-ale... Nebude ti to vadiť? Ako, môžem sa vyspať na gauči, ale nebudeš mať súkromie..."začal hovoriť, ale ja so mávla rukou. ,,Kľudne choď do postele. Veď tam budeme len spať, nič sa nedeje. Si asi jediný chalan, slušňáčik, ktorého sa v posteli nebojím."zasmiala som sa a on sa naoko urazene zamračil. ,,Chceš tým niečo povedať?"narovnal sa. ,,Nie, len že si slušňáčik."poslala som mu vzdušnú pusu. On sa na tom zasmial a poslal mi ju späť.

,,Dobre, dám vedieť našim."usmial sa a už niečo písal na mobile. ,,Okej, ja idem do sprchy a potom môžeš ísť ty." oznámila som mu, vzala si pyžamo a odišla do kúpeľne. Mohla som byť úplne pokojná, slušňáčik by mi sem nevbehol. Celkom sa mi to na ňom začalo páčiť. Vyzliekla som sa a zapla sprchu. Po chvíľke keď mi teplé kvapky vody stekali po tele som úplne zabudla, že Erik je vo vedľajšej izbe. Začala som spievať jednu z mojich milovaných piesní.

,,Stál tam on, a možno chcel byť mojím snom..."nôtila som si pre seba. Vyšla som zo sprchy a poutierala vodu z tela. Potom som sa obliekla a vrátila sa do izby. Na posteli sedel Erik a usmieval sa. ,,Máš rada hudbu?"chcel vedieť. ,,Hej, mám. Je taká upokojujúca. Kedysi ešte pred..." zarazila som sa a rozmýšľala či pokračovať. ,,Ak nechceš, nemusíš mi to povedať." uistil ma, ale ja som k nemu podišla a sadla si. ,,Nie, to je v poriadku. Vie to aj Paťa. Predtým než sa narodil Vladko, chodila som na spev. Mala som to rada, aj keď talent som veľmi nemala."zasmiala som sa a ponorila do spomienok. ,,Ale po jeho narodení si ma rodičia prestali všímať a už som akosi nemala pre koho spievať alebo s kým. A keď som sa stala...sebou, tak som sa vzdala takmer všetkého čo som kedysi milovala. Okrem herectva a Vladka."hovorila som. ,,A aká si bola predtým?"usmial sa. ,,Bola som veľmi aktívne a veselé dieťa. Snažila som sa v škole, chodila som na súťaže a ľudia ma mali radi. Po odcudzení od rodičov som sa uzavrela do seba a ľudia si ma postupne prestali všímať. Potom nastalo obdobie keď som chcela upútať pozornosť a ľudia si ma opäť všimli. Ale nie v dobrom slova zmysle. A potom mi Paťa ukázala, že môžem byť niekým a popritom nikomu neublížiť."spomenula som si. Erik sa na mňa zamyslene pozeral. ,,Už chápem Paťiné slová."podotkol. ,,Aké?"zamračila som sa. ,,Každý v živote niečo hrá. Či už menej alebo viac. A každý má nejaký dôvod prečo. Nina ich má viac, než si dokážeš predstaviť."odrecitoval. Zasmiala som sa. ,,Celkom to vystihla. Paťa ma vždy poznala najlepšie."priznala som. ,,Ale teraz, ak chceš, choď sa umyť, ja vyberiem nejaký film."navrhla som a on prikývol.

Napokon to bol celkom v pohode večer aj keď začal nešťastne. Pozreli sme si nejakú komédiu a ja som pomaly, ale isto zaspala.

------------------------------------------------------------

Ahojte, srdiečká! <3 <3

A je tu ďalšia kapitola! Tentokrát pokojnejšia a domáckejšia. :D

Priblížili sme si povahy týchto dvoch šialencov. Aj vy si myslíte, že Nine záleží na tom čo si o nej iný myslia? Čo vravíte na Nininu minulosť a na to, že tam Erik prespí? Čo sa podľa Váš stane? :D

Pesnička čo spievala Nina je hore. ;) Dúfam, že ju máte radi. :D

Teším sa na Váš názor. ;) Ďakujem za všetko. <3

Vaša Kirsten :*