Romantik

3

Venované ďalšej perfektnej čitateľke. ;) Ďakujem za voty. <3

Nina

Neskôr sme hrali monopoly. Vladko ma obvinil, že určite ho nechávam vyhrávať naschvál. Len som sa nad tým zasmiala a pokrútila hlavou. Bol čoraz múdrejší. Vždy som vedela, že bude múdrejší než obaja jeho rodičia dohromady.

Keď mi zapípala sms, pozrela som sa na mobil.

Paťa: Čo robíš?

Ja: Som s Vladkom. Prečo?

Paťa: Jaaaj, tak nič. :D Myslela som, že prídeš. U Paľa je malé posedenie. ;)

Ja: Hej, to si viem predstaviť. :D XD

Paťa: No, v každom prípade, tá párty je u Táni od siedmej. Neuveríš koho som pozvala a práve súhlasil...

Ja: Koho??

Paťa: Erika! Poslala som mu žiadosť na fb a prial. :D ;)

Ja: Slušňáčik?!

Paťa: Je chutný ^^

Ja: Keď myslíš... Ja už idem, paa :*

Paťa: Paa :*

,,Kto to bol?"chcel vedieť Vladko. ,,Len Paťa, zlatko."usmiala som sa a pokračovala v hre.

............................................................................

Na ďalší deň, keď som prišla do školy, podišla som k skrinke a k nej boli prichytené ľalie. No do pekla, čo to má byť?! Pochybujem, že to bola Petrova práca. Ten si nepotrpel na takéto gestá. A už vôbec nevedel, že ľalie sú moje najobľúbenejšie kvety. Odviazala som stužku na ktorej boli pripevnené a vzala ich do ruky. Bola k nim prichytená kartička. Roztvorila som ju a čítala:

Ďakujem, že si ku mne bola milá. Erik.

Tak toto nie! Očervenela som až po korienky vlasov a napálila som si to do triedy. Všetci na mňa pozerali ako na nepríčetnú, ale ja som ich ignorovala. Pribehla som priamo k prvej lavici a hodila na ňu tie kvety. ,,Čo si myslíš, že robíš?!"zavrčala som na Erika. ,,Ako to myslíš?"nadvihol obočie blonďák. ,,Ešte sa pýtaj! Myslíš, že mi môžeš vyvesovať na skrinku kvety?! Zbláznil si sa?! Vieš čo všetko sa mohlo stať?!"takmer som kričala. ,,Prepáč, ja som len chcel..."začal, ale ja som ho rýchlo prerušila. ,,Viem čo si chcel, ale nerob to! Keby to videl môj priateľ, tak by bol problém! Len dúfam, že nič nevidel a ty dúfaj so mnou!"buchla som o lavicu. ,,Ale ja som to tak..."obhajoval sa, ale opäť som ho prerušila. ,,Viem, jasné! Viem, že by si ma nikdy nebalil, ale Peter to nevie! A navyše si ma nejakými kvetmi nezískaš, to vie každý."zmiernila som troška tón, ale mračiť som sa neprestala. ,,Tak teda čím?"chcel vedieť a ja som sa zasmiala. ,,Ničím! To prosté ďakujem mi úplne stačilo, slušňáčik."vzdychla som si. ,,Počuj... V pohode, len to už nerob, jasné?"pokúsila som sa o úsmev, keď som zbadala jeho smutný výraz. ,,Jasné, prepáč."sklonil troška hlavu a ja som ho pobúchala po pleci. ,,Pohoda. Maj sa, slušňáčik."odišla som do zadnej lavice a popritom spražila pohľadom ľudí, ktorý na mňa civeli.

,,To čo bolo?" zasmiala sa Paťa, keď som sa zvalila na stoličku. ,,Ešte sa pýtaj! Veľmi dobre viem, že si mu ty prezradila číslo skrinky!"zamračila som sa. ,,Sorry, tak pekne prosil. Ale prekvapil ma. Bolo to od neho milé."podotkla. ,,Od teba vedel, že ľalie mám najradšej, však?"zaborila som si ruky do vlasov. ,,Hej, priznávam. Keby som nevedela, že nie si jeho typ, povedala by som, že ťa balí."žmurkla. ,,Ani nežartuj, ok?"

Erik

Nechcel som to všetko tak pokaziť. Naozaj som sa jej len chcel odvďačiť. Smutne som sa zahľadel na kvety a vzdychol si. Cez prestávku som ich dal jednej upratovačke aby nezvädli. To, že má priateľa som nevedel. Paťa mi to nepovedala, asi sa jej to nezdalo dôležité.

Keď som však na obede sedel pri malom stole, všimol som si, že Nina sedí pri akomsi chalanovi, ktorý ju jednou rukou drží okolo pása. Asi mala pravdu. Tento chalan by mi bol schopný rozbiť hlavu. Bude lepšie keď nebudem pokúšať osud. Paťa si všimla, že pozerám ich smerom, niečo pošepkala Nine a vybrala sa ku mne.

,,Ahoj."usmiala sa a sadla si ku mne. ,,Ahoj, Paťi."opätoval som jej úsmev a vidličkou sa pohrabal v niečom čo malo byť jedlo. ,,Naozaj ma mrzí ako to vypálilo."chytila ma za rameno a ja som pokrútil hlavou. ,,Veď to nie je tvoja chyba. Nina mala pravdu, mohol som jej aj sebe narobiť problémy." krivo som sa usmial. ,,To áno, ale mala som ti povedať, že má priateľa. Dosť nepríjemného, keď už o tom vravíme."prevrátila očami. ,,Je dosť žiarlivý."vysvetľovala ďalej. ,,Veď už sa k nej nepriblížim, tak to bude v pohode."povedal som. ,,Jasne, ale my dvaja môžeme byť kamaráti, nie? Si fajn."pohodila hnedými vlasmi dozadu. ,,Aj ty. Rád budem tvoj kamarát. Prosím ťa, odkážeš niečo Nine?"nadvihol som obočie. ,,Čokoľvek."prikývla. ,,Povedz jej, že sa ešte raz hlboko ospravedlňujem, nemyslel som to zle."vravel som. ,,Ver či nie, ale to vie aj ona. Možno Nina pôsobí ako poriadna mrcha, ale nie je. Treba si uvedomiť jedno. Každý v živote niečo hrá. Či už menej alebo viac. A každý má nejaký dôvod prečo. Nina ich má viac, než si dokážeš predstaviť."vzdychla si a podoprela sa rukou. ,,Je nešťastná?"zahľadel som sa na čiernovlásku pri inom stole. ,,Tak by som to nenazvala, ale stále hľadá svoje šťastie."usmiala sa Paťa. ,,Hej, to každý z nás."usmial som sa tiež.

,,Takže sa vidíme na párty? A skôr než povieš nie, sľúbil si to."pripomenula mi so smiechom. ,,Jasné, prídem, ak nebudem zavadzať." poznamenal som. ,,Ty? Nikdy."šťuchla ma do pleca a postavila sa na rovné nohy. ,,Ja idem. Maj sa zatiaľ, Erik."žmurkla na moju maličkosť. ,,Ahoj."

.....................................................................

Na tú párty sa mi už v piatok nechcelo. Ležal som na posteli a pozeral sa do plafónu. Premýšľal som o tom, že napíšem Paťi. Stačila by obyčajná výhovorka, že mi je zle, no asi by to voči nej nebolo fér. Bola ku mne milá.

Vzdychol som si a lenivo sa postavil. Prešiel som ku skrini a vytiahol odtiaľ čierne nohavice a modrú košeľu.

Rodičia sa ani veľmi nepýtali kedy sa vrátim, pretože vedeli, že prídem včas. Úprimne povedané, asi boli aj radi, že moje depresívne ja vypadlo z domu. Zaparkoval som auto na príjazdovej ceste domu, ktorého adresu mi dala Paťa. Zamkol som ho a išiel dovnútra.

Nikdy som nebol na takej veľkej párty. Všade bolo plno ľudí s plastovými pohárikmi alebo tancovali v obývačke. Začal som pochybovať o tom, že tu niekedy nájdem Paťu. V tom som však zbadal čiernovlásku a tak som s istotou vedel, že moja kamarátka nebude ďaleko. Nina tancovala s jej priateľom a na niečom sa nahlas smiala. Potom ju niekto chytil za plece a podal jej do ruky pohár. Usmiala sa na dotyčného a napila sa. Peter si ju k sebe pritiahol a začal sa s ňou opäť pohybovať do rytmu načo nasledoval ďalší výbuch jej smiechu.

------------------------------------------------------------------

Ahojte! <3

Krásny víkend prajem. :) Za prvé info: Nové časti budú v utorky a soboty. ;)

Ako sa Vám páčila časť? :D Čo vravíte na Erikovo ospravedlnenie a Nininu reakciu? :D Dokonca jej slušňáčika prišlo ľúto. ;)

Ja som sľúbila, že Paťu si ešte rozoberieme. ;) Konečne som sa dostala k časti kde sa preukazuje jej zmysel pre umelecké vyjadrovanie. Však je múdrejšia než sa zdala na začiatku? :D ;)

A čo vravíte na ich kamarátstvo? Mohlo by z toho byť čosi viac? <3

A párty... Ako myslíte, že sa to vyvinie?

Ďakujem za každý ohlas. ;)

S láskou,

                      Vaša Kirsten. ;)