Romantik

22

Nina

Nevedela som sa spamätať. Slzy sa nechceli zastaviť a hruď som mala v jednom ohni. Niekto mi do srdca žeravým kutáčom vypálil dieru. Hlbokú a hnisavú. A tým niekým myslím Erika. Nikdy som si nepomyslela, že práve on bude príčinou môjho nešťastia. Môj princ na bielom koni. Neviem ako dlho som tam ležala a plakala. Neviem koľko času ubehlo a bolo mi to jedno.

Keď som sa ako tak spamätala, zavolala som osobe, ktorá tu vždy je pre mňa.

,,Paťi?"vzlykla som.

,,Čo sa stalo?"ustarostene sa spýtala. Vedela, že nezvyknem plakať.

,,E-erik."zakoktala som sa.

,,Hneď som u teba!"vyhlásila a zložila.

Nečakala som dlho a už mi klopala Paťa. ,,Tie dvere ti zasa držia."podotkla len čo vošla. Len som prikývla a ona ma stisla v náručí. ,,Už roky si nebola na tom takto."šepla ľútostivo. Presunuli sme sa k posteli, sadli si na ňu a ja som jej ďalej vzlykala na ramene. Ona ma len hladila po vlasoch ako mama a šepkala, že to bude dobré. Vedela, že sú to plané sľuby, no napriek tomu ich opakovala ako správna kamarátka. Bude to dobré... Nie, nebude! Moje srdce už nikdy nebude celé.

,,Povedz mi, čo sa vlastne stalo."pohladila ma po vlasoch a nadvihla mi bradu. ,,Povedal, že ma už nemiluje. Že som sa vraj zmenila kvôli nemu a to on nechcel alebo čo. Nechápem, Paťi. Ja takáto chcem byť. A na mojej povahe sa toho veľa nezmenilo. Ešte stále dokážem byť odporná keď chcem. Som priebojná i keď teraz sa tak necítim."smrkla som. ,,Veď ja to viem, moja. Ale on to nejako nepochopil. Vieš čo je na Vás dvoch najväčší problém? Ste obaja rovnako tvrdohlaví."pokrútila hlavou a opäť si ma pritúlila.

,,Ale ty ma dobre počúvaj, Nina! Teba to nesmie položiť, jasné? Chcela si ísť na výšku, tak choď! Urob to! Máš mňa aj Vladka a my ťa podporíme."uisťovala ma. ,,Ďakujem, Paťi. Si správna kamarátka."jemne som sa usmiala. ,,To som, ale teraz ťa nechám samú. Idem ešte niečo vybaviť."oznámila mi, postavila sa a skôr ako som ju stihla zastaviť, bola preč.

Erik

Bol to najhorší deň môjho života. Nedokázal som sa ani pohnúť, len som ležal na posteli a vedľa mňa chladol zelený čaj. V tom mi vošla do izby mama a ľútostivo sa na mňa usmiala. ,,Prišla za tebou kamarátka, zlatko."povedala a vo mne na malý okamih vskrsla nádej, že je to Nina.

Keď však do izby vošla bruneta a mama zavrela dvere, nešťastne som si vzdychol. ,,Pôjdem rovno k veci. Väčšieho dementa od teba niet!"ukázala prstom na mňa a mračila sa, až sa jej obočie zlievalo do jedného. ,,Ale nevrav."šepol som pasívne. ,,Teraz tu akože čo robíš?! Ľutuješ sa a nariekaš a pritom ty si to celé pokazil! Čo si o sebe myslíš?! Naozaj si tak egoistický, až máš pocit, že svet sa točí okolo teba?! A že sa každý mení kvôli tebe?!"štekala na mňa, ale ja som sa nevládal brániť. ,,Niečo ti poviem, Erik. Urobil si tú najväčšiu chybu v živote a budeš ju ľutovať. Daj na moje slová! Nenecháš si od nikoho poradiť? Fajn! Tak si tu aj zhni, mne je to jedno! Nina si zaslúži byť šťastná, vieš to ty i ja! A nemysli si, že ju to zlomí. To jej nedovolím! Či už bez teba alebo s tebou, ale ju šťastie nájde!"dokončila svoj monológ a ja som sa takmer rozplakal.

Chcela už vyjsť z dverí, keď som ju zastavil. ,,Veď preto som to spravil. Aby bola šťastná."šepol som. ,,Si hlupák, Erik. Nevidíš to, čo máš priamo pod nosom."šepla a opustila miestnosť.

To bolo poslednýkrát, čo som sa s ňou rozprával. A nebavila sa so mnou ani Nina. Pár mesiacov ešte chodila po škole ako bez duše, no po letných prázdninách sa vrátila vyrovnaná. Mne sa však vyhýbala a ja som sa vyhýbal jej. Bolo to tak lepšie. Nevravím, že jednoduchšie, ale lepšie.

Častokrát som chodil k jej domu a sledoval ako nesie domov nákup alebo ako vynáša smeti. Postupne som si však uvedomil, že to čo robím je choré. Cítil som sa obyčajný stalker. Preto som vzal doma papier, pero a napísal jednoduchý odkaz:

Prepáč

🎭

Po dlhom zvažovaní som tam dal aj náš symbol masky. Trvalo mi kým som ho nakreslil do dokonalosti, ale nevadí. Odviezol som sa k jej bytu v ktorom nik nebol. Vedel som, že je v práci a tak som pokojne vošiel do otvoreného vchodu. Jej dvere zasa nedržali ako mali a tak som poľahky vošiel. Čudujem sa, že ju ešte nikto nevykradol. Dal som lístok na stolík, našiel náradie a naposledy spravil niečo užitočné. Opravil dvere. Neviem prečo som to nespravil skôr, možno preto, lebo občas jej fungovali. Vrátil som veci na miesto, poslednýkrát sa poobzeral a odišiel. Z jej života a asi aj srdca. Vedel som, že po maturite ju už neuvidím a pomaly som sa s tým začal zmierovať aj keď to bolo ťažké.

Veľmi mi chýbala...

-----------------------------------------------------

Ahojte, srdiečká! <3 <3

Pesnička hore sa mi sem presne hodila. Máte ju radi? ;)

Takže... Za to, čo teraz napíšem ma asi ukameňujete, no...

Tramtaradá! Toto bola posledná časť nášho Romantika.Toto dielo mi bude veľmi chýbať, dúfam, že aj Vám prirástlo k srdcu. <3

Čo na túto časť vravíte? :) Nina sa má zle, Paťka je pri nej. ;) Star, myslím, že Paťa to za teba celkom slušne povedala Erikovi. :D Mala pravdu?

No a Erik opustil Ninin život a opravil jej dvere ;)

Ďakujem Vám naozaj za všetko! Lepších čitateľov si ani želať nemôžem. :* A hlavne, Star, ďakujem za tvoje neúnavné komentáre, ktoré rozjasnili môj deň. <3

Ale ja tu vravím, akoby bol už celkom koniec, však? :D To by odo mňa nebolo práve pekné nepovedať Vám ako žili ďalej, však? No tak preto bude v sobotu epilóg! ;)

Ako myslíte, že ich životy pokračovali, keď neboli spolu? Dostali sa z toho? Našli si nové lásky? Sú šťastní? ;)

Vidíme sa v sobotu. :*

                   Vaša Kirsten