Romantik

16

Erik

Ráno som sa zobudil na dotieravé slnko a automaticky sa pretočil. V tom som však narazil na iné telo a spomenul si, čo sa stalo včera. Otvoril som dokorán oči a zbadal záplavu čiernych vlasov. ,,Čo sa deje?"ozval sa jej rozospatý hlas a pomaly otvorila sivé oči.

,,Nič, len som zabudol, že som u teba."usmial som sa a zahľadel sa na ňu. Potom som sa pomaly postavil a podotkol: ,,Po ráne vyzeráš tak nevinne ako anjelik." vyceril som zuby a ona sa zasmiala. Potom vzala vankúš a hodila ho do mňa. Zarazene som ostal stáť. ,,Nerob si srandu!"zahriakla ma s úsmevom. ,,Nerobím."schmatol som vankúš a hodil ho späť po nej. Ona sa rozosmiala ešte viac a schytila ho. Ja som vzal druhý a pripravil sa na útok.

,,Toto je vojna."temne sa usmiala, začala ma búchať vankúšom a ja som jej útok opätoval. Skákali sme po celom byte a nahlas sa smiali. Všetko sa okolo nás už triaslo. Vyzerali sme ako malé deti. V tom sa však ozvalo hlasné klopanie a my sme stíchli. Nina sa mňa prekvapene pozrela a hodila vankúš na posteľ. Podišla k dverám a otvorila ich. Za nimi stál postarší pán a jemne sa mračil. ,,Slečna, ja Vás nerád vyrušujem, ale nemuseli by ste robiť taký hluk."pozrel sa aj na mňa a premeral si ma pohľadom. ,,Ospravedlňujem sa, to sme nechceli."sklopila zahanbene hlavu. ,,Ja tomu rozumiem, aj ja som bol mladý."mávol rukou a všimol som si, že Nina očervenela. ,,Och, nie! My sme nič také..."nestihla dopovedať, pretože ju prerušil. ,,Nemusíte sa hanbiť, len nabudúce troška tichšie." upozornil ju a vtedy som do debaty vstúpil ja. ,,Ale my sme naozaj nič nerobili, pane. Iba sme behali po byte."vysvetľoval som. On sa pochybačne pozeral na rozhádzanú posteľ a zhovievavo sa usmial. ,,Iste. No ja už pôjdem, dovidenia."pobavene sa otočil. ,,Dovidenia a ospravedlňujem sa."povedala Nina a zavrela dvere. Potom sa mi kukla do očí a obaja sme vybuchli smiechom.

,,T-to bolo prvýkrát."dostala zo seba. ,,Kto by to bol povedal, že práve s tebou, slušňáčik?"rehotala sa. ,,Páni, tak toto som ešte nezažil. Ale má pravdu, vyzeralo to všelijako."prikyvoval som so smiechom. ,,To hej, ale tak mohol si domyslieť. I keď teraz pripomínaš môj typ. Si celý modrý."zadúšala sa smiechom. Zarazil som sa. ,,To naozaj? Do pekla!"zaklial som a bežal do kúpeľne. V zrkadle na mňa hľadela moja vlastná tvár s monoklom a natrhnutou perou. ,,Ako to vysvetlím našim?"zakvílil som. ,,Dám ti na to korektor?"usmievala sa od ucha k uchu. Keď som sa zamračil, mávla rukou a zvážnela. ,,Povieš im pravdu. Že si ma bránil. Pochopia to."chytila mi ruku a mne to dodalo odvahu. ,,Hej, asi máš pravdu. Nemôžem im klamať." vzdychol som si.

V tom som začul ako mi vyzváňa mobil a vošiel do izby. Rýchlo som ho zdvihol.

,,Kde si, prosím ťa?! Bola som u Vás a ty nikde!"začul som Sandrin hlas. ,,No hej, prespal som..."porozmýšľal som a rozhodol sa použiť mužský rod. ,,u kamaráta."dokončil som rýchlo. ,,U akého?! A to si mi nemohol dať vedieť?!"sťažovala sa. ,,Prepáč, ale včera ťa nejako extra nezaujímalo čo je so mnou."vytkol som jej. ,,V podstate ma vyhodila! A kto po teba prišiel?"spýtala sa už miernejšie. ,,Nikto ťa nevyhodil a vravel som: kamarát."klamal som. ,,Okej, verím ti."povedala. ,,Dobre, tak ahoj."rozlúčil som sa. ,,Ahoj."zrušila hovor.

,,Sandra."šepla Nina, už v evidentne horšej nálade. ,,Hej, ona."priznal som. ,,Takže kamarát."zasmiala sa, ale znelo mi to akosi smutne. ,,Nechcem ťa vyháňať, slušňáčik, ale poobede idem do práce."povedala. ,,Ty niekde pracuješ?"začudoval som sa. ,,Hej, v masérskom salóne."odvetila a začala upratovať posteľ. ,,To je skvelé! Masíruješ?"pokračoval som vo vyzvedaní. ,,Nedávno som začala."povedala bez života a vzala na ruky mačičku, ktorá sa už hýbala viac ako keď sme ju našli. ,,To je dobre."usmial som sa. ,,Mal by si ísť za Sandrou."šepla a ja som pochopil. Mám vypadnúť. ,,Herečka, ja som..."nenechala ma dopovedať. ,,Choď už, Erik. Prosím..."zamrmlala. Nenazvala ma slušňáčikom a vyzerá zničene. Zasa som to pokazil! Obul som sa a vzal mobil a kľúče. ,,Prepáč."šepol som aj ja a vyšiel von.

Cestou v aute som si nadával. Sprostý, sprostý, sprostý... V tom som sa zarazil. Možno by sa s tým ešte dalo niečo robiť! Zmenil som cieľ cesty a mieril za niekým, kto mi veľmi ublížil. Kedysi... Lebo viete, odpúšťať sa musí. Ale tiež sa musí aj zabúdať. A kým neukončím túto časť života, nemôžem začať ďalšiu.

Našťastie mi Sandra povedala kde býva, tak ako ja jej. Zaklopal som a otvorila mi jej mama. Najprv sa zarazila nad mojím výzorom, no potom sa usmiala. ,,Och, ahoj, Erik. Poď ďalej."pobádala ma. ,,Nie, ďakujem, pani Voteková. Môžem hovoriť so Sandrou?"spýtal som sa. ,,Isteže, hneď ju zavolám."nechala otvorené dvere a vybrala sa hore po schodoch. Za chvíľu pribehla Sandra s naštvaným výrazom. ,,Aha, kto sa nám tu ukázal!"založila si ruky vbok. ,,Môžeme sa porozprávať?"chcel som vedieť. ,,Rozprávaj!"vyzvala ma a asi čakala ospravedlnenie. ,,Prišiel som ti odpustiť a vrátiť ti život." povedal som. ,,Prosím?"vyvalila oči. ,,Podviedla si ma, odpúšťam ti. Chcela si normálneho chalana a ja som pochopil, že tým pádom nemiluješ mňa."hovoril som. ,,Čo to trepeš?!"oborila sa na mňa. ,,Keby si ma milovala, nesnažila by si sa ma zmeniť. Lebo tak by som už nebol ten istý človek, rozumieš? A ja som si niečo uvedomil..." nadýchol som sa. ,,Mal som ťa rád, lebo si bola stelesnením dokonalosti. Ale nemiloval som ťa. Prepáč. Myslel som, že áno, ale asi sme ani jeden nevedeli čo je to láska."usmial som sa. ,,Takže to mám chápať ako rozchod?!"otvorila ústa. ,,Áno, prepáč."prikývol som. ,,Je to kvôli nej, však?!"vyštekla a ja som sa zasmial. ,,Z časti, ale viac je to kvôli mne."priznal som. ,,Budeš to ľutovať. Absolútne sa k sebe nehodíte."podotkla s odporom. ,,A kto si ty, aby si o tom rozhodovala? To máme rozhodnúť my. Zbohom, Sandra!"otočil som sa a kráčal k autu. ,,Nevyjde Vám to, Erik! Si sprostý ak si myslíš, že ju tvoji rodičia prijmú!"kričala za mnou. Zrýchlil som krok a nastúpil.

Rýchlo som dorazil domov a skôr než ma rodičia stihli zahrnúť otázkami,  vybehol som do izby. Tam som vzal papier a pero a začal písať. Po dopísaní toho, čo som chcel som vzal mobil a napísal Paťi: ,,Kde robí Nina?" Nečakal som ani minútu na odpoveď. Toto na Patrícií zbožňujem. Nikdy sa nepýta a vždy pomôže. Vzal som papier, gitaru a kašlúc na obed som bežal do auta.

----------------------------------------------------------------------

Ahojte, srdiečká! <3 <3

Konečne sviatok! :D

Takžee... Mala si pravdu, Star, niečo sa udialo. XD Aj keď si to sused len domyslel. XD Ako sa Vám páčilo ich ráno a následný telefonát? Čo si myslíte, bola Nina sklamaná? Erik trošku rozjímal, čo na to vravíte? ;)

Ako sa Vám páčila návšteva u Sandry a jej posledné komentáre? :D A napokon, čo Erik píše a ako na to zareaguje Nina? <3

Ďakujem za odozvy. ;)

S láskou,

           Vaša Kirsten :*