Boxing Heart

||Nebuď hlúpa, Francis||

Zlboka som sa nadýchla a vzduch vypustila z úst. Bolo ťažké dýchať rovnako aké ťažké bolo vydychovať.

Malo to akýsi ťažký, bolestivý a paliaci pocit. Možno to bolo len tou horkosťou, ktorá zožierala celý môj krk.

Cítila som sa zrazu odhalená, zraniteľnejšia a bolestivejšia. Zrazu všetky modriny začali bolieť, svrbieť a páliť v rovnaký moment. Dokonca aj tie, ktoré už dávno zmizli, sa zrazu hlásia o svoje miesto.

,,Nemá ťa to čo trápiť, Trexler."

Skutočne nie. Nemá so mnou absolútne nič. Ledva ho počujem niečo hovoriť. Neviem o nič. Okrem toho, že sa venuje boxu, naozaj nie. A vraj, to viem od Ron, sa často venuje nelegálnych zápasov. Nerobí to z neho niekoho, u koho mám pocit, že mu mám povedať všetko, čo ma trápi. Ani

To je fakt, prečo sa od neho držím čo najďalej a on sám to vníma. Beriem ho ako násilníka aj keď viem, že žene by nikdy neublížil. Ale je iné si byť istá, myslieť si a pravda môže byť aj pokojne zakopaná, kedy skutočne vieme, aký sú ľudia ? Ak nie sú sami sebou, potom môžu byť čímkoľvek a kýmkoľvek, osobnosti prispôsobené ľuďmi a okolím.

Trexler sa zasmial. Schuti a naozaj bol veľmi pobavení. Jeho celé telo sa natriasalo a díval sa rovno do mojich očí. Tak tvrdo ako sa len dá, tak tvrdo, aké sú tvrdé jeho svaly.

,,Nebuď hlúpa, Francis. Tvoj priateľ je môj najlepší kamarát a radím s tvojou sestrou. Naozaj si myslíš, že mi do toho nič nie je ? Vymlátila tá konkrétna osoba z teba aj mozog ?"

Posledná veta ma donútila o krok ustúpiť a objať si telo rukami. O slzách je už zbytočné sa zmieňovať. Plačem v kuse a dokáže ma rozplakať už naozaj čokoľvek.

Nico zo mňa urobil trosku a citlivé dievča, ktoré ľudia berú ako nešikovnú a neschopnú. Svojim spôsobom je moja povaha rovnaká, výrazne sa nezmenila. Je ľahké uveriť, že som nešikovná a dokáže ma čokoľvek rozplakať, ale ľudia, prosím, občas naozaj stačí otvoriť veci a je dôležité sa pýtať.

Nikto nie je natoľko nešikovný, natoľko precitlivený, aby ste nemohli vidieť to, čo je naozaj pod nosom. Vždy, naozaj sa vždy niečo deje. Úsmev je ľahšie vytvoriť ako vynoriť slzu.

A išlo o to, ako sa so mnou baví. Zvyšoval hlas, bol krutý a bavil sa. Nie na mne, nie na situácií. Na mojej hlúposti.

Zrazu si zťažka vzdychol, akoby ho celý svet na ramenách ťažil, prešiel si rukami po tvári a priblížil sa ku mne.

Kráčal pomaly. Bol odo mňa o štyri kroky ďalej, ale kráčal tak pomaly až z toho vzniklo osem krokov.

Kľakol si na zem a pozrel na mňa zdola. Bol odo mňa vyšší. Meral skoro dva metre a týmto spôsobom bol skoro pri mojej tvári.

Po celý čas to robil ako som bola zranené zviera a on mi chcel dokázal, že mi neublíži, v skutočnosti ho môžem vnímať tak, že sa nado mnou prevyšuje, v tejto chvíli, v okamihu chce, aby som vedela, že mi poskytuje svoju vlastnú silu.

Položil si ruky na kolená a díval sa na mňa s nežným pohľadom. Neunikli mi prstene, ktoré mal na prstoch a ani kožený čierny náramok. To všetko k nemu dokonalo pasovalo.

,,Francis, zlato, ak mi nepovieš, kto ti to robí, bude to pokračovať. Ak to nezastavím teraz, budeš trpieť. Ak s tým Nico nič nerobí, postarám sa o to ja, sľubujem."

Oči sa mi začali slzavieť a bolo čoraz tahšie udržiavať s ním očný kontakt.

Bola to pre mňa obrovská vďaka, pretože ak by sa to nestalo, ak by sa nezalievali, musela by som sa dívať do tých úprimných, bezpečných a nežných očí. A hlave neskutočne teplých.

Tá zeleň s hnedým fľakom a s jeho chlapčenským a zároveň drsným pohľadom.. tie drobné pehy, pár znamienok, jemná brada..

Srdce sa mi roztĺklo a ešte viac hneď po tom, čo ku mne natiahol ruku a teplým palcom zotrel slzy. Následne zapojil aj druhý palec a začal sa pomaly zdvíhať ešte stále s palcami na mojej tvári. Tak pomaly akoby mi dával vedieť, že mi neublíži, všetko to robí tak nevedome až ma to bolí.

Týčil sa nado mnou ako veža a ja som musela zdvihnúť hlavu tak vysoko až som sa bála, že mi pukne krk alebo sa rovno zlomí.

Nerobilo mu problém dívať sa dole. A to práve z dôvodu, že si vyberá práve vysoké dievčatá. Ak mi mal takto zostávať dlho alebo častejšie, nastávali by tu preňho isté bolestivé problémy.

S rukami na mojej tvári a telom tak blízko toho môjho až to zvláštne bolelo, pretože sa každá časť vo mne vnútorne sťahovala a pohľadom, ktorý ponúkal nebezpečie, prehovoril.

,,Ak uvidím na tvojom tele ešte jednu modrinu, Francis, zabijem každého bez ohľadu na to, kto s tým začal. Neverím tomu, že to máš z toho, aká nešikovná si. Kurevsky tomu neverím. Ak mi to nepovieš ty, vytiahnem to z niekoho iného."