Boxing Heart

||Auto||

Teraz nastal čas alebo moment, kedy môžem povedať malé, tiché áno. Stačí to, však ? Nie celý príbeh, jeho meno, priebeh. Môžem povedať len obyčajné slovko, ktoré zmení všetko. Veci sa dajú do pohybu, niekde v dohľade, pri ešte nevyslovenej odpovedi, je už koniec všetkého.

Veľmi, celým svojim srdcom, dýchaním a dušou chcem, naozaj veľmi áno, aby mu niekto kruto, do krvi nakopal zadok.

Ale Nick nie je neznámy chalan. Je to jeho najlepší kamarát. Niekto, s kým tiahol svoje detstvo, niekto, kto pozná všetky jeho tajomstvá a niekto, koho miluje. Áno, miluje. Stále totiž môžete milovať človeka, ktorý ubližije niekomu inému a zároveň ho túžite zbiť, poslať ho do ohnivých pekiel. Úplne neverím, že niekoho môžem nenávidieť a potom ho milovať, ale verím, že tomu, že koho som milovala, môžem začať nenávidieť.

Ak mi niekto ubližuje, je zlý a ponižuje ma, nemôžem jednoducho toho človeka uprímne a naozaj milovať. Nemôžem mať rada človeka , ktorý je zlý, neváži si ľudí a bojuje s nimi, je citovo zďaleka neprispôsobiví. Často si môžeme pomýliť búšenie srdca zo strachu, s búšením srdca z toho, že sme v blízkosti človeka. Zahnal ma do kúta, a pár nežných chvíľ.. je ťažké naozaj vedieť, čo človek skutočne cíti.

Chce počuť, že je to on, aby mal dobrý dôvod zabiť ho, vypustiť hnev, ktorý ho teraz zožiera a zabíja, ale v jeho nahnevaných očiach vidím, že to nechce. Že je to to posledné, čo chce počuť.

Preto vyslovím tiché nie s krutým zvukom, ktorý mi nevedome vybehne z úst. Je hlboký, so zalapaním po dychu a s potláčajúcim stonom, aby som sa nerozplakala.

Bolo ťažké vysloviť nie, keď celé moje vnútro to chcelo mať už dávno za sebou. Viem však, že niekoho, koho milujete, nemôžete zároveň nenávidieť. Nie je medzi tým žiadna tenká hranica. Buď čisto nenávidíš alebo čisto miluješ.

Takže .. na konci všetkého, Trexler, budeš len sklamaný z človeka, ktorého pokojne naďalej môžeš v hĺbke milovať. A to bude v poriadku. Začal si milovať skôr ako nenávidieť. A zároveň to nemôžem vedieť, pretože ty si ty a ja som ja. Pokojne sa kedykoľvek naše role môžu obrátiť.

Trexler sa neveriaco zasmeje a nakloní sa ku mne. Nos mám upchatý, ale aj tak môžem cítiť jeho vôňu.

Potlačím ďalší podobný zvuk, ktorý zo mňa vychádza. Ten, ktorý mi bráni dýchať, a preto moje pľúca chrčia a začnem počítať sekundy. Len tak, pretože si myslím, že mi to pomôže.

,,Okej. Povedzme, že ti verím a teraz ma pobozkaj. A skurvene sa snaž, aby som ti začal skutočne veril," precedí pomedzi zuby blízko mojej tvári a ja môžem cítiť jeho muffiny a kávu.

Viem, čo chce docieliť, preto, aj cez to, že po ničom inom netúžim, len cítiť jeho pery, to neurobím.

Prostredníctvom bozkov, ktorým sa poddám, odhalím so seba všetko, čo len bude chcieť. Akonáhle sa poddám, zároveň sa otvorím. A potom, úplne bez slov, poviem všetko, čo len bude chcieť.

Pokrútim hlavou a stisnem pery, potláčajúc ten pekelný plač, ktorý mi lezie na nervy a dávam mu nim vedieť, že som ešte slabšia ako vyzerám alebo pôvodne som.

,,Ale áno, urobíš to Francis. A nie preto, pretože po tom túžim celým svojim telom. Ani nie preto, lebo to chce každá bunka v mojom zasratom tele. Chcem to vedieť, dopekla. Mám na to právo. Je to môj najlepší .. "

Schatnem ho oboma rukami za zátylok a aj cez to, že ho celou svojou silou myknem k sebe a jeho nos narazí do toho toho môjho a zabolí to, pery na tie jeho len slabo, jemne priložím, čím mu nevedome dávam vedieť, že som krehká vec, ktorá nechce byť viac ubližovaná.