Boxing Heart

||2059 slov||

Urobil presne to, o čo ho Ronie požiadala. Po našom objatí, ktoré trvalo dlho a bolo plné citu, nehy a lásky, venoval Hunter pusu na čelo a následne si so mnou preplietol prsty.

Je to tretikrát, čo môžem cítiť jeho prsty na tých mojich. A viem, že každým dotykom našich prstov nebudem cítiť nič iné, len stále ten istý pocit, ktorý mi dáva do tela. Je to rovnako silný pocit ako prvýkrát a bude to rovnaký aj po nekonečnom držaní.

Dodával mi odvahu. Po celý ten čas, čo sme kráčali do mojej izby. Aj cez, že to bolo len pár krokov a ponáhľal sa, aby sme čím skôr boli sami.

Lenže akonáhle za nami zatvoril dvere a oprel sa o one ležérnym, chlapským štýlom a jeho dlhé prsty sa schovali do vačkov od nohavíc a nadvihol ramená, čím sa jeho krásna tvár zatienila, všetka odvaha odpadla a ja som zrazu nevedela, čo robiť alebo povedať.

Nevedela som ani čo s rukami alebo svojim telom a keďže sa Trexler necítil trápne, nebol dôvod, aby sa tak cítilo aj moje vnútro. To však neznamelo, že nemám dôvod byť nervózna a neistá.

,,To, čo som myslel vonku.. to všetko bola pravda, poklad."

Zdvihnem k nemu hlavu, naše oči sa stretnú a síce je tma, no tá nezabráni tomu, aby som mohla vidieť pravdu v jeho očiach.

Zvláštnym spôsobom dostali inú, teplejšiu farbu a získali tým akýsi lesk, vďaka ktorému môžem vidieť všetky jeho emócie.

V mojom hrdli sa nahromadí bolestná hrča. Vidieť ho zraniteľného a plne otvoreného, mi nerobilo dobre aj cez to, že to bol ten najkrajší a zároveň pekelne dobrý pocit.

Zvykla som si na pohodového, dobráckého a milého Trexlera, ktorý podľa situácii vedel, kedy môže vypustiť zviera alebo vedel ukázať, že je to tvrdý muž.

Tento Trexler.. bol zraniteľný, otvorený, plný citu, lásky, nehy a dôvery. Jeho tvrdá povaha mi dávala vidieť, že môžem cítiť pokoj a bezpečie. Teraz.. bol ako zranené zvieratko.

A neprispievalo k tomu fakt, že je skutočne zranený. V tom momente mi padne zrak na jeho rozťatú peru a pomaly, za pomoci jeho sledovania, vykročím k nemu.

Akonáhle zacítim čisto vypraté prádlo, vôňu jeho pyžama a drevo, privriem oči. Náhle zatúžim vlastniť všetky jeho mikiny, tričká a všetko, čo mi dovolí cítiť ho vždy, keď keď budem potrebovať. Alebo len tak. Kedykoľvek.

Díva sa na mňa aj cez to, že natiahnem ruku a palec premiestnim na jeho spodnú peru. Prejdem po nej, zotierajúc krv a keď vzhliadnem, uvidím jeho zatvorené oči.

Avšak, hneď po tom, čo ucíti môj pohľad, oči otvorí a moje srdce prestane dýchať. Nevydržím to.

,,Môžem ťa pobozkať ?" môj hlas je tichý, plný nádeje a túžby.

,,Prosím," zašepká bolestne a znova pomaly privrie oči. Moje srdce začne v tom momente biť a keď prejdem po tom jeho, vyrazí mi dych. Bije strašne rýchlo a ja môžem cítiť to pekelné búšenie.

Pokračujem však ďalej, až ruku premiestnim za jeho zátylok a trhnem prudko k sebe. Nie je to preto, pretože je taký vysoký a ja nedotiahnem. Aj keď je to pravda. Potrebovala som to z nejakého dôvodu, o ktorom nemám páru, urobiť.

Jeho telo narazilo do môjho, prehlo sa a tým nás stiahla o krok vzad. Možno by sme aj padli, nebyť jeho silných rúk, ktoré obkrútili môj pás a nepritiahli si ma k sebe.

Chcel to. Chcel to moc. Urobil to. Pretože jednoducho chcel.

Držala som jeho prehnuté telo v mojej výške a cítila jeho teplý jazyk, ktorý sa vo mne hýbal s takou skúsenosťou a citom až som chcela zamrnčať.