Boxing Heart

||Toto budú skvelé dni||

,,Kam sa chystáš teraz ?"

Spýtala som sa skôr ako mohla Ronnie vybuchnúť a upriamila pozornosť na Hunter, ktorej som venovala svoju otázku.

Moja sestra naozaj nemala ďaleko od toho, aby vybuchla a ani ďaleko od toho, aby sa urazila na Trexlera a odpochodovala z miestnosti ako nahnevaná manželka, ktorú podviedol muž a následne ju prinútil podpísať rozvodové papiere.

Hunter mykla plecom a zadívala sa do mojich očí tak láskavo až to zabolelo. Presne tak láskavo ako to vie len jej starší brat. A to znamená, že dokáže byť láskavá až za hranice zdravého rozumu.

,,Trexler mi ponúkol svoju izbu. Strávim tam toľko dní, koľko bude treba, až pokiaľ si tvoja sestra nezbalí čačky-mačky a nerozhodne sa vypadnúť."

Skôr ako sa mohli ozvať obaja - Trexler alebo Ronnie, urobila som to ja.

Trexler si istotne chcel ubrániť svoju partnerku alebo čokoľvek to sú, obaja okolo toho krúžia, bez akejkoľvek definície a Ronnie zase seba, čo by nemalo význam, vzhľadom k tomu, že Hunter nevyzerá ako niekto, koho trápi to, čo jej ľudia hovoria a už vôbec ako niekto, koho dokáže zastaviť pár slov.

Nemôžem dopustiť, aby Hunter dočasne bývala s niekým ako je Nico. Aj cez to, že sa musia poznať dlho a neviem, aký majú medzi sebou vzťah.

Vyplašilo ma to natoľko, až som nasucho prehĺta, čo pekelne zabolelo a s vystrašenými očami vykŕkla: Môžeš tu bývať už teraz !

Všetci traja sa pozreli mojím smerom a Ronnie nahnevane zavrčala, čo Hunter rozosmialo natoľko, až sa jej smiech ozýval celým bytom.

,,Vážne chceš, aby tu bývala ? Vyzerá ako rockerka, ktorá vyfičí na drogách tak moc, až sa to ostatným zo skupiny nepáčilo a keďže im nič nikdy nenechala, rozhodla sa, že ju vyhodia na ulicu !"

Skríkla na mňa pisklavým hlasom a prstom ukázala na Hunter, ktorá tak skutočne vyzerala, ale zase nevyzerala ako niekto, kto si túži kaziť prepážky, sliznice a všetko, čo drogy so sebou obnášajú. Alebo čokoľvek, v skutočnosti o tom naozaj neviem nič.

,,Aspoň nevyzerám ako niekto, koho osral vták a akonáhle uvidel jeho ksicht, rozhodol sa, že ho oserie ešte viac, pretože nemá šancu ublížiť mu ešte viac tak veľmi, ako to urobila matka príroda, ktorá sa na tebe vybúrila tak moc, až je to prišlo ľúto a dovolila, aby ju ľudia načisto vyhubili, čo je dôvod, prečo to robia."

Ronnie neveriacky zhíkla a zadívala sa na Trexlera, ktorý pokrčil ramenami. Hľadala uňho pomoc avšak, žiadna neprišla.

,,Prepáč, Ro. Je to ako zápas. A nezostáva mi nič iné, len držať palce."

Chápala som, čo tým myslel. Keďže je Trexler boxerista a rovnako ako sa jemu iní nehrnú pomôcť v ringu a všetko je to len v jeho rukách  a keďže je to aj proti pravidiel, on nemá tendenciu pomáhať.

Je to ich slovný súboj a on nechce, aby sa Ronnie nahnevala, pretože jedinej, komu drží palce, je jeho sestra. Pretože to sa pri rodie a súrodencoch robí.

A zároveň, ak sa dvaja rútia do niečoho, tretí tam nemá čo robiť. Nie je na ňom zachraňovať ani brániť, je lepšie byť v niektorých veciach jednoducho neutrálny. A je dobré nechať ľudí, aby si vybojovali vlastnú cestu.

Lenže Ronnie je natoľko urazená a nahnevaná až jej to nemyslí a keďže sa to v jej hlave nedeje -  nerozmýšľa - Ronnie otočí ako nahnevaný vojak odpochoduje do svojej izby a zabuchne dvere.

Chvíľu sme ostali ticho, kým sa neozvala Hunter, ktorá sa dívala smerom, ktorým odišla moja sestra.

Ja som sa dívala na ňu. Nezostávalo mi nič iné, pretože Trexlerov pohľad visel znova na mne. Možno mal dôvod, možno nie, pretože nie každý pohľad musí niečo definovať alebo znamenať.

Nemôžem povedať, že je to neprijmné, ale nemôžem povedať, že ani príjemné. Niečo vďaka tomu cítim a mňa to privádza to šialenstva, pretože stredná cesta a stred, vo mne vyvoláva vždy nepokoj, žiadny komfort a mám pocit, že mi z neho vybuchujú vnútornosti.

A hlavne nemohla som sa naňho dívať. Nie, keď mal na sebe šiltovku otočenú dozadu, čím vyzeral tak rozkošne, až to bolo neuveriteľné.

Nie, keď objímal Hunter a jeho svaly boli napnuté do prasknutia a šľachy, ktoré tak na mužoch zbožňujem, si pýtali moju pozornosť.

A nie, keď jeho pohľad zohrieval celé moje telo a tiež si pýtali svoju pozornosť. Tak veľmi moc, až som sa bála, že sa na mňa dokáže pozerať aj celý deň.

,,Toto budú skvelé dni," ozvala sa Hunter po dlhej chvíli. So šírokým úsmevom a dokonca začala tlieskať rukami. A ja som tomu skutočne uverila. Na pár sekúnd, ale áno, uverila, nedúfala.