||Kamarátske rande||

4.3K 383 29
                                    

Predstava, že Hunter bude v jednej miestnosti s Nicom, ma prebodla a zlomila všetky kosti. A zároveň tomu tak nie je, pretože rozhodne viem, aké to je mať zlomené kosti.

Možno to už dávno vie. Už dávno vie, kým je jeho najlepší kamarát. Niečo v jeho vnútri to vie, ale odmieta tomu veriť, preto sa to nedostáva to celého Trexlera, tam kde to má byť - v jeho hlave - a čaká, kým skutočne niečo neuvidí na vlastné oči alebo mu to niekto nepovie. A možno .. potom stále nebude veriť. Bude odmietať, prirodzená ľudská vec, proti ktorej sa ťažko bojuje.

Má Nica rád. Má to v pohľade vždy, keď sú v jednej miestnosti. V jeho očiach je Nico skvelý chalan, ktorého si neuveriteľne váži a obdivuje ako svojho kamaráta. A ja verím, že áno, iste. Pretože si môžete vážiť priateľstvo, ktoré máte, ale neakceptovať správanie človeka, ktorého máte radi a vyhýbať sa mu.  Môžete nenávidieť človeka do vlastnej hĺbky, ale to, čo dokázal, je možné obdivovať. Môžete nenávidieť človeka, ale peniaze, ktoré vám núka, si vezmete. Môžeme cítiť ľútosť k ľudskému príbehu, ale neakceptovať ľudské správanie, ktoré bude nasledovať a vyvíjať sa.

Verím teda, že Nico môže byť skvelý kamarát, ale ja som získala mizerného priateľa. Raz môže byť skvelým partnerom pre niekoho iného, ale mizerným otcom. Takže .. áno, je isté, že si môžem vážiť, ako sa správa k Trexlerovi, ale nenávidieť, ako sa správa ku mne.

Trexler sa na mňa pozeral s pohľadom plnej ľútosti na reakciu, ktorú som spôsobila a prešiel si rukou po zátylku.

,,Aby som ti dokázal, že ma naozaj mrzí ako som ťa vystrašil, pozývam ťa dnes na kamarátske rande."

Nemusel mi to ničím dokazovať. Jeho pohľad hovorí všetko zaňho. Nemusíte veriť jeho slovám, ale jeho tvári áno. Ale ani ja som nedokázala potlačiť úsmev, ktorý trhal moje kútiky.

,,Existuje niečo ako kamarátske rande ?"

Spýtam sa, na čo sa v krátkosti zasmeje a znova si prejde rukou po zátylku. Nie je nervózny. Je to zvyk a robí to vždy, keď s niekým nadväzuje konverzáciu.

,,Myslím, že áno. Osobne si myslím, že kamarátske stretnutie  zahŕňa čistoto kamarátske stretnutie. Ale nie som si istý či sme kamaráti. Vlastne, dopekla, o to ani nejde. Naše kamarátske rande bude skutočne rande, ale nie tým skutočným spôsobom, vzhľadom k tomu, že ja sa stretávam s tvojou sestrou a ty s mojím najlepším kamarátom. Dopekla.."

Zasmejem sa a dotknem sa jeho ruky, aby som upokojila jeho telo, spôsobom rýchlej komunikácie a trasenie pravej nohy.

Jeho ruka je veľká, mozoľová od cvičenia a ťažkej práce. A studená. Ale je to presne to, čo potrebujem. Studenosť, ktorá schladí všetky myšlienky v mojej hlave.

,,Pokoj, Trexler. Viem, čo tým chceš povedať. A dobre, súhlasím s tebou. Ty a ja, kamarátske rande."

Pozrie sa na mňa s pohľadom, ktorí vraví "vôbec nevieš, čo tým myslím," ale rýchlo ho pochová a ja to nechám, vedomá si toho, akceptujem to, čo vidím, pretože ja to cítim.

,,Dopekla, tá je riadne teplá."

Znova sa zasmejem a únavu, ktorú som cítila, už dávno nedokážem nájsť. Akoby jeho dotyk, jeho prítomnosť vyhnala všetko, čo sa týka mňa. Do každého detailu. Únavu, zlé myšlienky, bolesť spôsobenú Nicom.

,,Vždy som teplá. Aj v zime."

Medzi nami vládne zvláštna atmosféra. Nie je trápna, ale jednoducho zvláštna, ktorá sa ťažko, veľmi ťažko, dokáže popísať slovami. A možno je aj trápna, neviem. A zároveň, nie, myslím, že nič trápne to absolútne nie je.

,,Možno budem potrebovať tvoje teplo práve teraz," ozve sa potichu, s pohľadom zabodnutým do mojich očí.

Následne otočí moju ruku a prepletie si so mnou prsty.

Oh..

Mám pocit, akoby ma niekto kopol do žalúdka. Moja ruka sa tá v jeho ihneď stratila. Jeho ruka je opálená, tá moja biela. On má dlhé prsty, ja krátke. On má čisté, krásne okrúhle nechty a ja ohryzané, spôsobené nekludom a strachom.

Nebol to príjemný, pekný pohľad. Z našich rúk nesála energia alebo čokoľvek. Absolútne nič. Len vyvoláva nepokoj a dávala vedieť, že či už my, alebo naše ruku, sa k sebe nehodíme.

Chystám sa vyvliecť, ale jeho ruka stisne tú moju, čím mi zabráni urobiť to.

,,Môžeš takto vydržať ? Už len hodinu. Ako kamaráti."

Jasné, prečo nie ? Hodina vôbec nie je veľa, však ? Je to len hodina. Hodina jeho ako minúta, pff. Pokojne budem držať kamaráta hodinu.

Boxing HeartWhere stories live. Discover now