Boxing Heart

||Netvár sa tak, Francis.||

Myslím, že ani nemusím vravieť ako som oba muffiny zjedla.

Nebolo to len tým obrovským hladom. Bolo to tými čokoládovými guličkami, ktoré sa v ústach strácali rovnako ako sa dokáže stratiť, zatúlané malé zvieratko po ceste domov. Úplne drobné, také, čo sa pred pár dňami začalo robiť kroky. A možno za to mohol práve Trexler.

Ak nie je Ronnie doma, jedlu sa vyhýbam, je to posledná vec, na ktorú myslím. Neraz to schytal môj žalúdok, myslím, že nie je schopný prijímať toľko jedla.

Ak je doma, vždy uvarí jedlo a mne nezostáva nič iné, len zjesť ho. Keď chce, vie byť poriadne násilná a neraz ma kŕmila alebo si sadela naproti mne a dívala sa, pokiaľ sa tanier nevyprázdnil aspoň čiastočne. Pripomínalo mi to dni, v ktorých som to robila jej, len s tým, že v tom čase to pre ňu bola zábava a viac ako v jej žalúdku, to bolo mimo taniera.

Vždy, keď som niečo dala do úst, bolestne sa stiahol a ďalšie kúsky museli rovno do koša, z čoho ma bolelo srdce viac ako z toho, že ma môj partner mláti. Áno, lebo stále dokážem oceniť jedlo a povedzme si úprimne, vždy ma bude trápiť, že zatiaľčo ja to niekde vyhodím, iní nemajú čo do úst. Samozrejme viem, že tým, ako to do seba budem tlačiť a myslieť na to, skôr znie pokrytecky, nie niečo, čo ma mrzí. Ale vždy záleží na princípe a uhle pohľadu, treba sa skutočne zamýšľať nad tým ako sú veci naozaj videné alebo vnímané.

Raz mi Roni, ešte mladšia, povedala, že videla ako otec podstrčil mamu do dverí a ona sa zatvárila tak, že ju to bolelo a nepáčilo sa jej vidieť to. Povedala som jej, že tak, ako to vidí, to nemusí znamenať tak, ako to je.

Otec si len neuvedomil svoju silu, je občas ťažké oddeliť to, že je muž a má väčšiu silu od toho, aká krehká dokáže byť žena. V skutočnosti jej nechcel ubližiť a je prirodzené, že ju to bolelo. To, čo jednoducho videla ona z jej pohľadu nemusí ihneď znamenať, že sa to naozaj deje.

Pretože to, že si mama občas nevšimla a náhodne jej vrazila ešte neznamená, že jej zámerne ubližuje. Ak sa dieťa motá pod nohami, je jasné, že náhodne sa niečo stane rovnako ako nechtiac stupnete svojmu psovi alebo mačke na schvost.

Nebola si istá či mi má veriť a to je v poriadku, je to na nej, sama si chcela overiť na vlastné oči či to, čo vravím, môže byť pravda. Pretože ak je človek neistý, je lepšie sa pozrieť dvakrát ako si niečo povedať, následne prikývnuť a ďalej neriešiť. A ukázalo sa, že áno, otec si naozaj neuvedomil v danej chvíli svoju silu. A ona nedala na slová, ale naozaj jej na tom záležalo, tak sa na to pozrela svojími vlastnými očami.

Ďalšia vec.. Nico si všíma čo jedávam, ako často a kedy. Ak si naložím príliš veľa, čo sa nestáva často, vysmeje ma. Ak si všimne nepatrné kilo naviac, nazýva ma prasaťom. Pretože niekto, kto sa vás často dotýka akýmkoľvek spôsobom, vie, čo nové pribudne alebo ubudne.

Nemôžem si dovoliť pribrať a aj cez to, že niečo vo mne vedelo, že z dvoch muffinov nemôžem pribrať, bála som sa, že tomu skutočne môže tak môže byť. Už len akésiho princípu, ktorý nedokážem riadiť.

,,Páni," zasmial sa Trexler, nemohol uveriť, ako rýchlo to moje ústa dokázali zjesť a natiahol sa po prázdny balíček a košíčky.

,,Myslím, že som nič krajšie a sexi ešte v živote nevidel."

Nevedela som, na čo konkrétne narážal alebo to myslel aspoň vážne. Nevyznám sa v mužských kódexoch, slovách, nerozumiem dostatočne ani tomu, čo vravia, vďaka čomu si pripadám ako niekto, kto pre začiatok možno ešte ani nemal mať partnera.

Môžem si len myslieť, že narážal čisto na to ako som jedla. Celý čas sa díval na mňa. Moje telo by určite reagovalo, ale môj mozog a ústa mali len jeden a hlavný cieľ.

,,Budem ti jedlo kupovať za korbu auta a budem ťa brať všade, kam len budeš chcieť a budem platiť koľko len chceš, aby som ťa videl znova jesť."

Jeho oči sa na mňa dívali tak, akoby v živote nevidel žiadnu ženu. Díval sa na mňa fascinovane a zároveň pobavene, čo ma donútilo odsunúť sa, nadávajúc si na to, že nič také nemôže myslieť vážne.

Pobavený pohľad v očiach nenávidím. Ten, keď si z vás dotyčný robí srandu, vysmieva sa vám. Presne tento druh to nie je, ale ak ho vidíte ako niekoho, koho oči sú vážne, zrazu máte dojem, že v nich vidíte aj niečo, čo tam vôbec nie je. Začnete rozmýšľať aj nad tým, kde sa vôbec nemusíte strácať, pretože občas naozaj dokáže byť niečo ľahké a tak cítime, že to je.

Nico ho ma stále a ja mám pocit, že tesne predtým, ako budem umierať, jeho pohľad ma bude sprevádzať.

,,Netvár sa tak, Francis. Myslím to vážne," povedal vážne, tvrdo, bez akejkoľvek emócie a jeho kamenný, no stále krásny pohľad, potvrdzoval jeho vlastné slová.

Nikdy mi nerobilo problém stýkať sa s mužmi, rozprávať sa s nimi, flirtovať a zachádzať niekde ďalej. Robilo mi problém držať s nimi krok, dostatočne ich chápať a veriť, že sú všetci rozdielní. Stále mi to robí problém.

Viem, že jeden zlý sa nerovná všetkým, nemôžem všetkých hádzať do jedného vreca, vravím si, že aj ženy sú zlé a všetko okolo, ale vážne, pomáha to ? Naozaj hneď začnem cítiť, že ak to, že všetci nie sú rovnakí, znamená, že som pripravená vkročiť do ďalšieho vzťahu bez obáv ? Ťažko.

,,Dnes mám zápas. Budem rád, ak prídeš. Ronnie ti všetko povie hneď po tom, čo prídeš domov."

Nie, nie..
Nemôže ma predsa pozývať niekam, kde je násilnie. Nie, keď vie, čo sa deje s mojím telom a nie po tom, čo ho sám videl.

Nie, nie..
Prosím.

,,Francis," ozve sa, ale jeho hlas je ako v hmle.

,,Dýchaj. Nádych, výdych. Nejde o nič. Chcem ťa mať na očiach. To je to, čo chcem. Mať ťa na očiach a strážiť ťa."

Nič iné nečakám, nič iné nechcem.

Len.. nie, to nemôžem..

Nechcem si prestavovať ako Trexler mláti mňa namiesto svojho súpera. Lebo áno, ten terč budem ja bez ohľadu na to ako veľmi sa budem snažiť vnímať jeho súpera. Ten obraz nezmením, príde automaticky.

Nechcem vidieť seba a Nica..

Nie..

,,Ronnie bude šťastná, ak pôjdeš. A ja budem šťastný, ak bude Ronnie."