10

224 10 0
                                    

Sedela som v lavici a pozerala sa na hrnúcich študentov na hodinu angličtiny. Ruka ma stále bolela. Rozmýšľala som ako môžem pomôcť otcovi. Stále nemám tušenie, čo mám robiť. Z mojich myšlienok ma vyrušil neznámy chlapec. Prisadol si ku mne. Udivene som naňho hľadela. Tmavo čokoládové oči a hnedé vlasy. Jeho tvar som už zbadala párkrát na chodbe a viem, že chodíme spolu na angličtinu, matematiku a dejepis.
"Ahoj." Povedal veselo.
"Ahoj?"
"Som Kyle." žiarivo sa usmial. Zvihla som jedno obočie.
"A ty?"
"Bethany. Hm, Kian.."
"Kyle." opravil ma. Ale nehneval sa. Dokonca sa viac pousmial.
"Kyle, nepomýlil si si miesto?"
"Nie."
"A prečo si si sadol práve ku mne? Prečo?"
"A prečo nie?"

Bethany ParkerHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin