Po chodbách som chodil ako bez duše. Ako to môže byť pre oboch lepšie Bethany? Ako? Tvoj úsmev, oči, tvár.. to všetko mi tak chýbalo. A tvoje pery? Ani nevieš ako dlho som ťa chcel pobozkať. Prečo nechceš aby som sa o teba zaujímal? Niečo ťa trápi a ja neviem čo. Som tak slepý. A mňa to bolí. Nič nespôsobuje väčšiu bolesť ako vidieť trpieť tých, ktorých milujeme. Áno, moja milá Bethany..."tých, ktorých milujeme..."
*pozn. autora- citát Terezie z Lisieux
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
