"Kyle! Zľakla som sa!" vyberala som ružu zo skrinky, kým sa neobjavil tento veselý blázonko.
"Ahoj Bethany. Ja len... chcel by som nám nahradiť ten včerajšok. Ja... neviem čo sa stalo, a nechcem sa k tomu vracať. Tak začneme odznova? Ja som Kyle Sebastian Irwin." usmieval sa a čakal keď mu opätujem stisk ruky. Pocítila som zvláštny pohyb na mojich perách. Úsmev.
"Bethany Parker." Podala som mu ruku. Kyle sa ešte viacej usmial.
"Úsmev Vám veľmi pristane slečna." jemne som sklonila hlavu, pretože som tušila, že sa červenám.
"Keď už takto oficiálne, mohli by ste mi povedať aj stredné meno." zazvedal Kyle. Jemne som sa usmiala.
"Človek sa najviac dozvie, ak sa pýtať prestane."
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
