Ani si na mňa nepozrela. Sedím tu na tej hlúpej angline pri tebe a ani sa na mňa nepozrieš. Bojíš sa ma? Úplne som to dokašľal. Všetko. Teraz sa mi už nielen nepozdravíš ale už ani nepozrieš. Ach milá Bethany. Čo som spravil? Ako to mám napraviť. Nie. Ja sa nevzdám. Už nie.
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.