Utekal som za ňou. Bežala veľmi rýchlo, mal som problém ju dobehnúť. Pribehla k starej lavičke a pozrela sa na nahrobníky. Zničené, rozbité otcom a manželom. Bethany padla na kolená a jej oči sa zaplnili slzami. Tie, sťa ťažké mračná plné dažďu, neprestajne vypúšťali zo seba všetku bolesť a žiaľ. Ach Beth.
„Len žiaľ a trápenie privádza človeka k človeku; zdá sa, že len vtedy sa jeho život stáva krásnym." — Henry Miller
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.