"Dobrý deň slečna, ďakujem, že ste prišli. Posaďte sa. Tak, po dvojtýždňovom pátraní sme našli vášho otca.."
"-je v poriadku?" skočila som mu do reči.
"Nie. Je mi to ľúto slečna. Našli sme jeho telo neďaleko jazera." odmĺkol a ja som si povzdychla.
"Ale zanechal za sebou list, slečna. Pre vás. Kvôli pátraniu sme ho už otvorili. Prosím prečítajte si ho a následne budeme postupovať, ako si budete želať." nadporučík mi prisunul list a ja som ho začala čítať... roztriasli sa mi ruky a začala som plakať. Ten obsah toho listu ma zhrozil.
"Je mi to ľúto slečna. Našli sme taktiež záznamy ohľadom smrti vašej matky a sestry a najlepšie by bolo ak by ste sa dohodli s právnikom ako budete postupovať. Najlepšie by bolo.." ďalej som nepočúvala všetko bolo také zahmlené. Všetko bolo inak. Všetko sa zmenilo.
„Nemaj strach z pravdy: môže veľmi bolieť, ale je to zdravá bolesť." — Alejandro Casona
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
