Sedela som na lavičke pred školou a počúvala hudbu. Príjemne ma hriali lúče slnka. A odpadli mi dve posledné hodiny. Na cintoríne som už bola. Domov sa mi ísť nechce. Otec je určite znovu opitý. Zatvorila som oči a užívala si únik z reality. Niekto mi vytrhol jedno slúchadlo z ucha. Nadskočila som. So strachom v očiach som sa pozrela na dotyčného. Kyle.
"Čo? To vyzerám až tak zle?" zasmial sa a slúchadlo si strčil do ucha. Započúval sa do melódie.
"Hm, zaujímavý výber. The Rolling Stones? Na teba by som to netypol." udivene som sa naňho pozrela.
"Čo keby sme niekam zašli? Poznám jedno krásne miesto, kde by som ťa mohol zobrať."
"Kyle ja...." chcela som mu povedať, že to nie je asi dobrý nápad. Pretože musím sa starať o otca. I keď mi veľmi ubližuje. Ale ja viem, že nevedome. No stále je to môj otec. A on tu pomoc potrebuje.
"Tak dnes o 19:00. Prídem po teba."
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
