"Oci idem von s kamarátom." povedala som môjmu otcovi, ktorý ma vôbec nevnímal. Jeho oči skenovali obrázku televízie a v ruke držal pivo. Prikývol a nevenoval mi ani jeden pohľad. Tak to to býva. Nejaví veľký záujem o mňa. Iba keď je... to je jedno. Na cintoríne som už bola.
Zazvonil zvonček. Kyle.
„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať." — Miroslav Válek
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
