Nádych, výdych. Zaklopal som na dvere ale nikto neotváral. Ja jej to musím povedať, ona je moje všetko, môj celý svet. Započul som krik z domu. Rýchlo som otvoril dvere. Bethanin otec mieril zbraňou na Bethany, ktorá ležala na zemi.
"Kyle nie!!" skríkla.
Okamžite som mu jedným pohybom schmatol zbraň a uštedril mu päšťou do tváre. Jej ožratý otec sa neudržal na nohách a spadol. Z nosa mu tiekla krv. Pribehol som k Bethany a pomohol jej sa postaviť. Na tváry jej pribudol další flek.
"Si nemysli, že toto je koniec Bethany. Ja ti ešte ukážem. Aj ty raz budeš tam pri nich ležať. A môžeš si vyplakávať za nimi, ale ich hroby už nenájdeš." začal sa hystericky smiať a rukou si pridržiaval nos. Ten chlap nie je v poriadku, určite bol pripitý, ale určite si ešte niečo šňupol. Bethany zhrozene skríkla a vybehla von z domu.
„Slovo o droge – Droga by bola pochodom k slobode, keby nebola tangom k otroctvu." — Peter Gregor
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
