Sedeli sme na lavičke potom incidente. Panovalo medzi nami ťažké ticho, ale Bethany ho prerušila.
"Je mi ľúto, že si to musel vidieť."
"Bethany.."
"Nie Kyle. Je čas na to aby som teraz prehovorila ja." z ťažka sa nadýchla.
"Vieš je zaujímavé, že tu sedíš s dievčaťom, ktoré skoro nepoznáš. Nepoznáš jej minulosť...
Emily a Hillary Parker. Moja mama a moja malá sestrička. Stalo sa to v lete. Môj otec mal strážiť Hillary, pokým mama bola v práci. Otec bol doma, pretože ho prepustili vraj kvôli vysokému veku. Bol to policajt.
Vtedy som bola u kamarátky a trošku som sa zdržala a meškala som asi pól hodinu. Keď som sa vrátila domov, mama s Hillary tam neboli. O takomto čase už mali byť doma všetci. Bol tam len môj opitý otec, ktorý plakal, pretože mu oznámili, že ich manželka s dcérou sa našli v aute v jazere v našom meste..." vypustila pár sĺz a utrela si ich do rukáva mojej bundy.
"Keďže otec bol policajt, zariadil to tak, aby sa nikto nedozvedel presne ako zomreli. Vieš Kyle, nikto nevie prečo mama išla autom s Hillary na koniec mesta ku jazeru. Otec sa vraj pohádal s mamou. Mama nakoniec zobrala Hillary na nákup, ale že skočili v jazere je záhadou." skočila a rozplakala sa. Svoju ruku som jej obmotal okolo pása a uväznil ju vo svojom objatí.
„Úprimná ľútosť je najbezpečnejšou cestou k dokonalej radosti. Za veľké nešťastie panujúce vo svete je zodpovedný v prvom rade hriech." — Raniero Cantalamessa
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
