Netrpezlivo čakám, kým sa vynorí vo dverách, prisadne si a budeme spolu trpieť tú hodinu matematiky.
Nechodí.
Čo sa stalo?
Mám strach. Veľký. Úzkosť a strach ma prenasledovali po celý deň. Urobil ti niekto niečo?
Ani na chodbách nebola.
Ani pri skrinke.
Cintorín. Áno cintorín.
Aj tá stará lavička bola opustená. Ja som bol opustený. Kde si Bethany? Kde si moja milá Beth...
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
