Neznámy chlapec so mnou sedel na našej každej spoločnej hodine. Už to trvá asi týždeň. Nikdy sa neopýtal či môže. Proste si sadol. Tak spontánny. Často som ho pristihla ako ma sleduje. Ale nevadí mi to. Pretože aj ja sa zastihnem pri tom ako ho sledujem. Vysoký, hnedé vlasy a úsmev na perách. Takto som si zapamätala Kyla. I keď ho poznám veľmi krátku dobu, teda pár dni, niečo je na ňom iné. Čo ma k nemu ťahá. Je to veľmi zvláštny pocit. Mám pocit, že ho poznám odjakživa. Aj napriek tomu, že on stále rozpráva a ja ho počúvam. Mám pocit, že mu môžem dôverovať. Keď som s ním, pociťujem hrejivý pocit v hrudi. Tento pocit som ešte nikdy nezažila. Je to veľmi zvláštne, ale príjemné a.. páči sa mi to.
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
