"Predstúpte."
"Meno."
"Bethany Rose Parker."
"Prosím, právny zástupca prednieste svoj návrh."
"Môj a návrh mojej mandantky znie takto:
Žiadame súd, aby Emily Parker, narodenú 16.10. 1978 a Hillary Parker, narodenú 7.2. 2008 vyhlasili za obete vraždy, ktorá bola vykonaná 8.8.2013 Andrewom Parker, otcom mojej mandantky."
"Máte nejaký dôkaz?"
"Áno. Vyšetrovanie vtedy nezvestného Andrewa Parker, ktorý spáchal samovraždu, po sebe zanechal list, kde sa priznáva k tomuto činu. List mám v tejto obálke ctihodnosť. Prosím slečna Parker, prečítajte nám ho." môj právnik mi podal otcov list a zhlboka som sa nadýchla. Takto to bolo naplánované.
"Konkrétne časť kde sa priznáva."
"Bethany, všetko bolo úplne inak. Keď toto čítaš už budem mŕtvy, pretože nevedel som nájsť iné východisko. Alkohol a drogy sa dávali možnosť zabúdať, ale iba na krátku chvíľu. Dokonca sa ma tie príšery zmocnili skôr než si o tom vedela. Keď som stratil prácu, tak som sa s tým nevedel vysporiadať. Začal som piť. Každým glgom ma to čím ďalej tým viacej pohlťovalo. Prestal som sa ovládať. Niekedy som ani nevedel kde som. Až tak som na tom bol zle. Keď som mal vtedy strážiť Hillary, tak som sa posilnil alkoholom. Potom všetkom svinstve som zaspal. Avšak Hillary sa hrala na záhrade u bazéna. Pravdepodobne jej tam spadla nejaká hračka neviem. Utopila sa vo vode. Musela tam byť veľmi dlho. Keď som ju vytiahol bola úplne bledá a studená. Mama prišla domov a chcela na mňa zavolať políciu, bol som pripitý a zdrogovaný. Začal som sa s mamou hádať, nazvala ma alkoholikom a feťakom a ja... ja som ju udrel do hlavy. Nevedel som čo mám robiť. Tak som ich dal do auta a zaviezol ich na ku jazeru. Auto som chodil do jazera. Podarilo sa; povedala moja hlúpa, zdrogovaná hlava. Ale keď som ztriezvel uvedomil som si, čo som spravil. Nevedel som sa s tým vyrovnať. Stratil som ich a teraz aj teba. Všetko som zničil, ja tom viem. Ak čítaš tieto riadky, asi ma budeš nenávidieť. Viem. Už teraz si ma musela. Alkohol a drogy mi zničili život. Zničili ten váš. Žiadam ťa len o jedno. Žiadam o tú najťažšiu vec na svete. O odpustenie milá Bethany. Ešte jedna vec. Želám ti nádherný a šťastný život s tým chlapcom. Vyzerá ako dobrý chlapec.
Otec." prečítala som s posledných síl a mala namále, aby som sa nerozplakala.
"Ďakujem slečna Parker. Súd berie do úvahy tento dôkaz."
„Priateľstvo s alkoholom vždy tak dopadne, že človeka o všetko okradne." — Valér Vendrinský
„Je ťažké chytiť osud do vlastných rúk, keď sa vám trasú ruky od alkoholu." — Peter Gossanyi
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
