Keď sa už skončila posledná hodina, zobrala som si veci a bez slova som sa pobrala ku skrinkám. Počula som za sebou kroky.
"Bethany, počkaj!" neotáčala som sa, pokračovala som v ceste. Pocítila som dotyk na ruke.
"Beth musíme sa porozprávať. Prosím.
Poznám jednu malú kaviareň na druhom konci mesta." pozrela som sa mu do oči.
"Prepáč Kyle. Ale nemôžem."
„Nedostali sme otázku, ale pozvanie." — Hans Urs Von Balthasar
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
