V dome sa ozval veľký buchot. Široko som otvorila oči. Pozrela som sa na hodinky. 4:57 Pondelok.
V dome sa ozval ďalší buchot. Zobrala som do ruky baseballovú palicu. Vyšla som z izby a kráčala ku schodom.
Znovu som uvidela opitého otca.
"Oci. Veď si sľúbil, že už nebudeš piť." povedala som a jeho ruku som obmotala okolo môjho krku.
"Ty mi nebudeš hovoriť čo mám a nemám robiť." zavrešťal.
Bum.
Náraz.
Mamina váza, biele a červene kvety v nej. Kyle
Črepiny. Črepiny, nebezpečne ostré ostali na podlahe. So zaslzenými očami som sa obzrela za vázou.
"Vidíš čo robíš? Všetko zničíš. Našu rodinu. To kvôli tebe zomreli. Keby neumreli tak ja nepijem a nič by sa nestalo. Tak teraz tu nerev, keď si všetko spôsobila ty!" zakričal.
Bum
„Všetci ľudia sú sklamaní vo svojich nádejach, podvedení vo svojich očakávaniach." — Johann Wolfgang von Goethe
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
