Zničil si mi život H.S. ✓

4

Flashback

"Preboha Emma, čo sa ti stalo?" počula som z diaľky keď som vchádzala do triedy. Je pravda že čosi málo schudla ale je to nič. Musím minimálne aspoň dvakrát toľko.

Len som namiesto odpovede pokrčila plecami a sadla si na svoje miesto, ktoré sa nachádzalo v strede triedy. Mne to vyhovovalo. Z tašky som si vytiahla mobil zo sluchátkami (myslím tými veľkými len neviem ako sa volajú) a knihu. Nasadila ich a pustila si takú slabšiu a tichšiu hudbu aby ma nevyrušovalo okolie.

Z môjho príjemného kľudu plného učenia sa novej látky ma vyrušilo nejaké buchnutie po mojej ruke. Otočila som sa a Kika, ktorá to urobila ukázala prst do predu. Tak som sa otočila a všimla si že učiteľka je v triede. Rýchlo som si dala sluchátka dole a spozornela.

Hodina prešla úplne v poriadku. Doma som si zabudla desiatu, presnejšie jablko. Tak som požiadala Kiku či by nešla som mnou do bufetu. Ako vždy išla a na chodbe sme stretli jeho.

Snažila sa ho ignorovať a prišla k bufetu kde na moje šťastie nebola rada. Kúpila som si jablko a otočila sa na odchod. "Chystáš sa niekam?" spýtal sa blbý Styles a hnusne sa uškieral. Neodpovedala som.

Pozrela sa na jablko v mojej ruke a ešte viac sa uškrnul. "Čo chudneme?" Nádych a výdych. Opakovala som si v mysli. "Vypadni" rýchlo som mu odsekla lebo som nemala chuť na hádky.

No s ním to ani nepohlo. "Nepočul si vypadni!" obraňovala ma Kika. Aspoň ona. A ani toto s ním nehlo. "Chudni si koľko chceš ale chudšia nebudeš vždy ostaneš len tlstým prasaťom" myslela som si že sa rozplačem ale nestalo sa tak. Ten hnev som už nevydržala držať v sebe a z celej sily ho kopla do píšťaly.

Arogantne sa naňho usmiala. Páčilo sa mi ako sa predomnou zvíjal v bolestiach. Pozrela som sa okolo seba pretože som počula šepkanie a napokon potlesk. Až o sekundu neskôr som si uvedomila že ten patrí mne. Som vlastne prvá čo sa postavila Stylesovi.

Bolo mi trápne tam len stáť tak som sa vrátila späť ku Kike. Spoločne sme sa vrátili do triedy na zvonenie. Sadli si na svoje miesta a o necelé tri minúty prišla do triedy triedna učiteľka. "Swanová pôjdete so mnou."

Tak som nasledovala učiteľku a nepovedala ani pol slova. Došli sme k riaditeľni spoločne tam vošli. "Pán riaditeľ tu ju máte" riaditeľ prikývol na znak vďaky a mne ukázal aby som si sadla na stoličku, ktorá bola vedľa Stylesa. Mám problém.

"Emma..." začal "ako si predstavujete biť sa cez prestávku." Biť? Kto sa tu bil? "Ja som sa nebila len som tuto Stylesa kopla do píšťaly." Povedala som všetko na rovinu a riaditeľ mal na tvári vydesený výraz.

"Vážne..." zdvihol obočie "Styles mi povedal že ste ho napadla a on by si v živote nedovolil ublížiť fyzicky ani psychicky nejakému dievčaťu tak vás nechal nech mu ubližíte." Klamár sprostý klamár mala som sto chutí mu napluť do tváre. Ale na tvári som zanechala nečitateľný výraz.

"Takže je to na vás komu sa rozhodnete veriť" povedala som jednoducho. "Obaja máte pokarhanie a nech sa to viac neopakuje vráťte sa do triedy" prikývli sme aj keď som vedela že to ani jeden z nás nemyslí vážne.

Vyšli sme z riaditeľne a sadla som si na lavičku čo bola na chodbe. "Pekne ti ďakujem kvôli tebe mám pokarhanie."

"Neďakuj" povedal odporne. "Ak nechceš aby moja noha skončila na tom istom mieste kde bola pred chvíľou tak si dávaj pozor na jazyk" takmer som tie slová vypľula. Mala som strašne veľa hnevu v sebe.

ĎAKUJEM ZA PREČÍTANIE DNES TROSKU DLHŠIA ČASŤ AKO OBVYKLE TAK DÚFAM ŽE SA PÁČILA
I LOVE YOU