Upozornenie: neodporúčam čítať ľuďom, ktorí si prešli psychickými chorobami. Môže vám pripomenúť zlé chvíle.
Príbeh je o 17-ročnej stredoškoláčke, ktorá trpela anorexiou a sebapoškodzovaním. Teraz sa však zmenila.
15.8. /18 -10.7. /19
1K votes 16...
"Prečo si bola na nich taká zlá" nadávala mi Kika celú cestu k autu. Zastala som a rozhodila rukami "Kika, prosím dosť" vybuchla som. "To že si ich fanúšička neznamená že som aj ja, možno si to neuvedomuješ ale jeden z nich mi zničil život" dokončila som a pri posledných slovách sa mi do očí nahrnuli slzy.
"Prepáč ja som to tak nemyslela" priblížila sa ku mne a snažila sa ma objať. Mne sa moc nechcelo tak som jej objatie falošne opätovala. Vycítila to ako vždy. Našťastie to nerozoberala. Vďakabohu.
Nasadli sme si do auta a celú cestu panovalo ticho. Čo sa mi zrovna hodilo. Neviem prečo ale veľmi často od tej doby plačem. Mám asi nejakú poruchu. Jednu chvíľu mám radosť zo života a o chvíľu sa mi chce zomrieť. Myslím že sa to volá bipolárna porucha.
Vysadili má pred domom a ja som v tichosti došla k mojej izbe. Nič sa mi nechcelo tak som išla hneď spať.
Flashback
Ráno bolo ako každé iné len z výnimkou že ma bolela ruka. Urobila som rannú hygienu a obliekla sa. Môj outfit bol celý čierny. Presne ako moje myšlienky.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ten štvrtý
Ešte predtým ako som sa obliekla som si pozrela ruky. Tam kde boli predtým rany sú teraz chrasty. A do ... Na to som nepomyslela. Do školy som si k zobrala na svačinu jablko a mohlo sa ísť.
Prepáčte že extrémne krátka ajnked neviem či to niekto číta ale v posledných týždňoch toho bola na mňa moc
