Zničil si mi život H.S. ✓

46

Škola. Tá najhoršia budova na svete. Opakovala som si ráno, keď som sa budila. Svoje prvé kroky som nasmerovala do kúpeľne, v ktorej som spravila rannú hygienu.

Po nej som šla ku skrini aby som sa obliekla. Zapozerala sa do nej a rozmýšľala, čo si obliecť. Vytiahla som čierno biele Mickeymousove tričko a čiernu sukňu. Sukne moc nenosím,ale teraz chcem.

Ako doplnok som si zobrala náhrdelník s ružou. Ten čo som dostala od Harryho. Obula som si červené balerínky a započula trúbenie. Vyšla som teda von a uvidela Harryho auto a Harryho. Pousmiala som sa a nasadla doň.

"Ako si sa vyspala?" Pokúsil sa o konverzáciu Harry. "Ako asi, keď sa ide do školy" zasmiala som sa a on taktiež. Svoju dlaň položil na moje nahé stehno, keďže som mala sukňu.

Pocítila som na jeho prstoch jeho prstene, ktoré má jemne poškriabali. Hneď som si všimla jeden prsteň, ktorý som mu dala ja. "Koľko máš dnes hodín?" Spýtal sa ma. "Osem, prečo?"

"Napadlo ma, že by sme poobede mohli niekam zájsť, ale to by si sa asi nestihla pripraviť do školy" bolo pekné, ako na mňa myslel. "Ach" vzdychla som. "Už chcem z tej školy vypadnúť" hlesla som a smutne sa zatvárila.

Zasmial sa nad mojím skuvíňaním. "Ja už našťastie končím" doširoka sa usmial. "Ticho, lebo ti budem závidieť" prísne som sa naňho pozrela. Len  sa nadomnou zasmial a pokračoval v šoférovaní.

-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-

Práve bola hodina matematiky, ktorú mám docela rada, ale dnes som sa nudila a moc. Vytiahla som si mobil a rozhodla sa mu napísať.

Ja: Ahoj, strašne sa nudím...😣

Neviem čím to bolo, ale odpísal mi ihneď.

Harry: Ja tiež, mohla by si ísť na chodbu?

Ja: Chodbu? Teraz?

Harry: jj, kedy inokedy?🤔😅

Ja: Dobre, počkaj chvíľu

Prihlásila som sa a počkala kým si ma učiteľka všimne. "Môžem ísť na wc?" Slušne som sa spýtala a odišla von z triedy, keď mi pokývala hlavou. Po otvorení dverí som si všimla otvorenie ešte jedných dverí.

Všimla som si Harryho a rozbehla sa k nemu. "Moc si mi chýbala" vzdychol mi do krku. "Aj ty mne" ešte silnejšie som ho uveznila v objatí.

Odtiahli sme sa od seba a vášnivo sa pobozkali. "Koľko máme času?" Spýtal sa Harry. "Čo?" Vôbec som nechápala. "Do zvonenia" odpovedal mi na otázku a nezabudol prevrátiť očami. "Päť minút, prečo?"

"Choď si pre veci ideme preč." 

"Čo? Nemôžem zdrhnúť zo školy" to snáď nemyslí vážne. "Prosím, vyhovor sa, že ťa bolí brucho alebo noha"

"Ja ti neviem..."

"Prosím" nahodil puppy face.

"Tak dobre" súhlasila som nakoniec.

Ďalšia časť je vonku, ospravedlňujem sa že som ju nevydala skôr, ale v škole bolo veľa písomiek a nemala som na to čas.

ILY