S Harrym sme sa celý deň maznali na gauči, a keď sa oneskorilo, tak ma odviezol domov.Ráno
Ráno som sa nezobudila na budík, ale na nežné pohladenie po líci. Po ňom nasledoval bozk na vlasy, čelo, nos. Rozhodla som sa otvoriť oči, aby som zistila kto má také krásne zobúdzacie metódy.
Moje oči zaujalii dva smaragdy a jeden žiarivý úsmev. Pritiahla som si ho do bozku a posadila sa. "Ako si sa sem dostal?" Spýtala som sa ho a namierila si to do kúpeľne. "Tajné zdroje" uškrnul sa.
"Ja ti dám tajné zdroje" štuchla som do neho. Opieral sa o roh zárubne a pozoroval ma popritom, ako som si umývala zuby. "Čo je?" Vyrušila som ho až s ním myklo.
"Nič, len rozmýšľam aké to bude, keď ťa nebudem môcť vidieť, dotýkať sa ťa, bozkávať ťa, vyznávať ti lásku a všetko" smrkol a pritiahol si ma do objatia.
"Koľko je vlastne hodín" letmo som sa spýtala. "Šesť" obtrel sa svojimi perami o moje. "Prečo si ma tak skoro zobudil?"
"Ty vieš prečo" skúsil mi peru. Zasmiala som sa a obtočila svoje nohy o neho. Oprel ma o stenu a začal ma vášnivo bozkávať...
-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-
"Môžu byť tieto šaty?" Priložila som na hruď čierne šaty a pozrela sa do zrkadla. Je koniec školského roka, takže je samozrejmé, že sa pekne oblečiem, narozdiel od Harryho.
Ten zvolil čierne skinny a čierne tričko. Je to tak jednoduché, no ja si ho neviem predstaviť v ničom inom. "Nie, v týchto by bol tvoj zadoček výraznejší" okomentoval a skúsol si spodnú pery.
Nahnevane som tie šaty hodila doňho a jeho reakciu bolo zasmiatie sa. "A tieto?" Spýtala som sa ho a priložila si na hruď nové čierne šaty. "Obleč si ich" vyzval ma.
Prezliekla som sa teda do nich a pozrela sa na svoj odraz do zrkadla. "Môžu byť" usmial sa a ja tentokrát s ním. "Dobre" siahla som po kulme, no rozmyslela som si to. Kvôli komu chcem vyzerať dobre?
Preto som si len naniesla make-up a na ostatné sa vykašľala. "Pôjdeme?" Pozrela som sa naňho. "Môžme" postavil sa a chytil ma za ruku. Spoločne sme došli k jeho autu a namierili si to do školy.
-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-
"Kam pôjdeme teraz" spýtal sa ma Harry, keď sme nastupovali do auta. "Môžme ísť ku mne, lebo sa chcem prezliecť a potom môžme ísť na naše miesto" usmiala som sa a pozrela naňho.
Prikývol a odviezol nás ku mne. "Daj mi päť minút" povedala som mu a rozbehla sa do svojej izby. Zo skrine som vytiahla čierne jeany a čierny tričko. Harry nie je jediný, kto miluje čiernu.
Obula si obyčajne tenisky a rozbehla sa za Harrym. "Môžme ísť" povedala som zadychčane. "Rozmýšľal som, že by sme si tam mohli spraviť piknik" dopovedal. "Áno" zatlieskala som nadšene s rukami.
Prišli sme k Harrymu domov a namierili si to do kuchyne, kde sme všetko pripravili do košíka. Potom sme zašli do obchodu, kde sme dokúpili ostatné veci.
"Sme tu" Harry zaparkoval auto a spoločne sme vošli do lesa.
-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-
"Už by sme mali ísť, lebo bude hroziť, že mi uletí lietadlo."
"Máš pravdu" potvrdila som a začala upratovať veci späť do košíka. A nakoniec som vyprášila deku. Ruka v ruke sme sa vybrali k autu. Prišli sme k Harryho domu, kde sa prezliekol a zobral zbalený kufor.
"Zavolám taxík dobre" spýtal sa povedal naraz. "Prečo?"
"Vieš, nechcem mať na letisku zaparkované auto po dobu niekoľkých týždňov" zasmial sa. "Aha" zasmiala som sa a začala si to uvedomovať. On naozaj odchádza. Cesta taxíkom bola tichá. Začalo pršať. To mi vôbec nepribudlo na nálade.
Na letisko sme pobehli, aby sme nezmokli. Vnútri už na nás čakali Zayn, Liam a Niall. To znamená, že chýba Louis. Louis. Zrejme sa lúči s Kikou. Ako som na ňu mohla zabudnúť?
Harry si sadol na kreslo a ja jemu na kolená. Pritúlila som sa k nemu a vdychovala jeho vôňu. Počula som cvaknutie foťákom a okamžite sa za tým zvukom otočila. Liam nás odfotil.
Uvedomila som si, že s Harrym nemám žiadne fotky. Ja blbá. "Pošleš mi to?"
"Spoľahni sa." Prikývla som ako odpoveď. Počúvala som tlkot Harryho srdca a ani som si nevšimla príchod Louisa. "Dobre, už musíme ísť, lebo zmeškáme let." Oznámil im Liam. Postavila som sa, aby sa mohol aj Harry.
"Budeme si volať aj písať každý deň, sľubuješ?" Vzlykla som a snažila sa neplakať. "Sľubujem" pritiahol si ma do bozku. Odtiahli sme sa od seba a silno objali. To už som nevydržala a rozplakala sa.
"Ľúbim ťa."
"Ľúbim ťa." Zopakoval a otočil sa na odchod. Keď ho nebolo, tak som sa rozbehla k oknu a sledovala vzlietanie lietadla. Keď som ho už nevidela, tak som sa zosypala na zem.
Zodvihli ma dve ruky ako princeznu a niesli ma niekam. "Nikdy ťa neopustím" hlesol Harry a odniesol ma do lietadla.
The end...
Áno toto je koniec príbehu. A som s ním nad mieru spokojná, nie ako s prvým. Tam je veľmi veľa chýb a celkovo je strašný.
Ďakujem vám za 6K prečítaní, veľmi si to vážim a 450 votes. Ďakujem ❤️
Prosím vás, mohli by ste mi napísať do komentárov, čo sa vám na príbehu páčilo/nepáčilo.
Ďakujem ❤️
I love you...
Ahojte píšem opäť nový príbeh- I live for you. Bola by som rada, ak by ste si ho pozreli a niečo prečítali.
Edit: 22.8. 2019.... 10 000 prečítaní! (+ 750 votes, wow) Nikdy som si nemyslela, že môj príbeh bude mať taký úspech. Ďakujem ❤️
8.12. 2019 .... 20 000 prečítaní (900 votes) wow toto som nikdy nečakala. Ďakujem
5.1. 2020... 50 000 prečítaní (1600 votes) ja nemôžem uveriť vlastným očiam. Toľko hlasov a prečítaní si tento príbeh nezaslúži. Strašne moc vám ďakujem.
ESTÁS LEYENDO
Zničil si mi život H.S. ✓
De TodoUpozornenie: neodporúčam čítať ľuďom, ktorí si prešli psychickými chorobami. Môže vám pripomenúť zlé chvíle. Príbeh je o 17-ročnej stredoškoláčke, ktorá trpela anorexiou a sebapoškodzovaním. Teraz sa však zmenila. 15.8. /18 -10.7. /19 1K votes 16...