Bez citu?!

€9

30. Octobra
Klaudie
Dnes sa mi zdalo o Pavlovi bol to pekný sen ani som sa nechcela zobudiť. Keď som prišla ráno do školy tak Pavel tu nebol bojím sa že sa mu niečo stalo čo ak skončil v nemocnici kvôli zranením. Tak som mu napísala.
Klaudie: Ahoj prosím stalo sa niečo prečo tu nie si? Mám strach.
Badboy: Ale nič sa nestalo mrzí ma to ale proste dnes tam nebudem. Zajtra už v škole budem a chcel som sa opýtať či by som si mohol sadnúť k tebe? Prepáč ak som vtieravy.
Klaudie : Ale vôbec mi to nebude vadiť aj keď si ma docela prekvapil ale milo.
Celý deň som na neho myslela ani som si nevšimla a bola posledná hodina. Keď som došla domov tak som sa porozprávala s rodičmi a poučila som sa a stále som premýšľala čo mu kúpim na vianoce.
Pavel
Premýšľal som čo by som tak mohol kúpiť za darček Klaudii ale až bude ten môj posledný zápas tak mam pre ňu veľké prekvapenie.
Zasa som nebol v škole ako by sa niečo malo zmeniť. A ešte k tomu mi napísala klaudie tak som jej to musel vysvetliť a opýtal som sa jej či by som s ňou mohol sedieť.
Ked som tak rozmýšľal čo by som mohol robiť tak ma napadlo že by som sa mohol staviť za rodičmi. Keď som sa tak prechádzal po parku tak som sa rozhodol že im zavolám.
,,Haló."
,,Ahoj mami to som ja." No nebol som síce dvakrát nadšený ale nemôžem sa im vyhýbať večne.
,,Ahoj ako sa máš? A čo bolí ťa niečo?"
,,Ale všetko v poriadku trocha ma bolí rebrá ale dá sa to. Ako sa darí vám?"
,,Ale tak ide to ocino ide akurát sekat drevo."úprimne láka ma to mu ísť pomôcť nebolo by to zlé aspoň trocha urovnať vzťahy ak sa to vôbec ešte dá.
,,Tak mu povedz že za taky trištvrte hodinu tam budem a pomôžem mu."aj keď som sa trocha bál tak som bol rád že som to povedal. Predsa len mam rád svojích rodičov.
,,Tak dobre ja mu to poviem. Zatiaľ pa sinček."
,,Zatiaľ mami."
Hneď ako som položil hovor bol som rád veď ako sa hovorí nikdy nie je neskoro a čím skôr začnem možno časom sa to vráti do priateľských kruhov. Rychlo som išiel do bytu aby som sa prezliekol vzal som si pracovné čierne kraťasy a hnedé tričko kofola a k tomu červené basketbalové pracovné boty. A naviac som si rozpomenul že zajtra idem na brigádu.
Za trištvrte hodiny som bol u nás v Trojanovicích na chalupe. Bolo 13:32.
,,Čau oci ako sa máš?"usmial som sa lebo keď som sa pozrel zas som sa vrátil v čase keď sme boli jedna veľká rodina a boli sme šťastný. Ale vratil som sa do prítomnosti lebo ináč by som sa aj rozplakal.
,,Čau darí sa aj keď som veľmi rád že si sa prišiel pozrieť."tváril sa že je šťastný a dojatý ani sa mu nedivím som tu po viac ako roku.
,,Vieš ako ste boli za mnou v nemocnici a mňa došla jedna vec že aj pres to čo som spravil a že som odišiel bez rozlucenia stale ma máte radi. A povedal som si že pokiaľ sa to ešte dá tak vám budem pomáhať a raz treba sa zasa budeme baviť ako rodina." Prišla aj mama aby ma privítala objali sme sa.
,,Nikdy sme ťa neprestali mať radi veď si náš syn." Už som to nevydržal a začala mi tiecť slza. Bol som šťastný a úprimne mám veľmi rád svojich rodičov.
,,Prepáčte mi to že som sa k vám tak zachoval." Obimali sme sa a ja som ich nechcel pustiť. Mama bola šťastná a začínala plakať. Mala na sebe biele tričko s krátkymi rukávmi s obrázkom mačky a čierne leginy. Ocko mal na sebe červené tričko a sivé kraťasy.
,,Tak ideme na to drevo?" Ocko sa opýtal pomaly som aj zabudol prečo som tu.
,,Jasné ideme."vzal som si sekeru a išli sme.

+dve hodiny neskôr+

Keď sme si dali prestávku tak som videl že niekto se jede.
,,Ale Marek prišiel aj s Majou."volal ocko za mnou keď vystupovali z auta dlho som ich uz nevidel.
,,Tak pre dnešok stačilo ale budem rád keď by si prišiel aj zajtra nám pomôcť."
,,Keď skončím v škole tak prídem rád prídem."zbalili sme veci a išli sme domov. Akurát som nemal veci na prevlecenie tak som si požičal oblečenie ktoré tu ešte po mne zostalo.
,,Čau brácho ako sa máš?"opýtal som sa ho keď som sa oplachl
,,Tak ide to zatiaľ som šťastný."zasmiali sme sa obaja bolo to super.
Kecali sme tak všetci spoločne asi dobré tri hodiny. Bol som šťastný a nadšený. Ospravedlňujem sa zapomel som vám predstaviť priateľku bratra. Má 19 rokov a ma dlhšie vlasy v červenej farbe a veľmi jej to sluší a nosí čierne okuliare. Na sebe mala čierny croptop a ryfle.
,,Viete máme pre vás veľkú novinu." Boli sme veľmi nadšený a aj nervózny čo nam povedia.
,,Povieš im to ty alebo ja."opýtal sa bratr Maji.
,,Tak dobre ja im to poviem. Viete..my..."

Ospravedlňujem sa že som dlho nepridal časť ale som rád že aj pres to sa vám to páči a radí to čítate. Budem rád ak si prečítate totu časť a budem rád za kazdy vote a komentár a ďakujem že ste tu so mnou. A viem sice to nie je o ničom ale aj takéto časti sú. A čo si myslíte že chcú Marek s Majou povedať? Kľudne napíšte svoje názory a nápady.