Bez citu?!

€11

Pavel
Po ceste ku Klaudi mi volali z nemocnice že výsledky budú až tak o dva týždne a že mi zavolajú.
Zastavil som pred domom Klaudi a zo zadného sedadlá som vzal ruže a náhrdelníky. Bol som nervózny lebo neviem čo očakávať ako zareaguje a jestli sa jej to bude páčiť. A nebolo mi zrovna najlepšie lebo keď som zakašlal tak ma to bolelo a aj som mal potom na ruke krv. Čo sa to so mnou deje? Pital som sa sám seba.
Zazvonil som a chvíľu som čakal počul som kroky a divné zvuky.  Otvorila mi jej mama.
,,Dobrý deň paní Kalenová. Je Klaudi doma?" Usmiala sa na mňa a ja na ňu. Jej mama je veľmi milá a celkovo jej rodičia ma veľmi dobre prijali.
,,Ahoj Pájo a nemusíš mi tak hovoriť. Môžem mi hovoriť Zuzka. Neboj se je doma je v svojej izbe. A je to od teba milé ako sa o ňu staráš. Takych ako si ty je veľmi málo." Bola šťastná a to úprimne ale bol tam naznak aj strachu a nedalo sa mi to neopýtať.
,,Možno som trocha trúfaly ale vo vašom výraze vidím strach. Deje sa niečo?"
,,Vieš si prvý do ktorého sa zalúbiľa a nedokázala by som si predstaviť keby si jej ublížil a čo potom. Možno by s tým znova začala?" Bol som zmätený s čím čo pred tým robila. Už som nesmial bol som smutný.
,,Ale s čím paní Zuzka?"
,,Keď jej bolo najhoršie a veľmi sa trápila kvôli láske ku tebe tak sa pokúšala predávkovať."stiekla jej slza nevedel som čo povedať tak som ju objal a povedal som jej že by som nedovolil aby jej niekto ublížil. Lebo keby som jej ublížil tak by som si mohol zrovna vykopať hrob. A spomenul som si že dnes som si pisal s mamou a že vraj chcú ísť dnes na hrob.
,,Neplač Zuzka.. oh prepáčte to som nechcel." Zasa som u nej videl úsmev
,,To nevadí môžeš mi týkať. A čo máte dnes v pláne?" Bolo asi päť hodin a na hrob ideme v sedem tak máme dve hodiny času. A naviac som na tom mieste pripravil veľké prekvapenie lebo blízko od  cintorína je reštaurácia a máme tam objednaný stôl pre dvoch na romantickú večeru.
,,Chcel som sa opýtať či by som mohol vziať Klaudi sebou lebo s rodičmi ideme na hrob. Pustila by si ju so mnou prosím?"skúsil som na ňu psie oči.
,,Síce je to neskoro ale tak dovolím ti to hlavné je keď bude šťastná."
,,Veľmi vám ďakujem a vrátim vám ju domov čo najskôr."
,,Tak už za ňou bež určite bude šťastná." Išiel som po schodoch a keď som sa zastavil pred dverami do jej izby tak som počul akoby otvárala krabičku s liekmi a aj to malo taký istý zvuk. Zaklopal som.
,,Mama bež preč chcem byť teraz sama." Z jej hlasu bolo vidno že je smutná. Skúsil som či je otvorené a bolo.
,,Niečo som ti mama hovorila." Bola trocha nahnevaná tak som vykukol z poza dverí a neveril som. Snažila sa čo najrýchlejšie schovať lieky.
,,Ahoj čo ty tu robíš." Na tvári mala úsmev ale vedel som že nie je úprimný.
,,Klaudi prečo to robíš čo som spravil zle?" Bol som smutný a nevedel som čo robiť. Pozbieral som lieky a vyhodil ich z okna.
,,Prosím už mi to nerob zranuje ma to ani nevieš ako. Sľub mi prosím."
,,Prepáč Pájo veľmi ma to mrzí a asi som ťa sklamala prepáč. Sľubujem."objal som ju a cítil som ako sa jej spustily slzy ktoré mi dopadaly na rameno. Odtiahol som sa.
,,A tu som ti kúpil kvety a k tomu malé prekvapenie ak sa nebudeš hnevať."
,,Nebudem sa hnevať." Kvety sme dali do vázy a keď otvorila krabičku kde bola poľka srdcia tak som videl ako je šťastná a ja som ukázal že druhú poľku mám ja.
,,Ďakujem veľmi ti ďakujem ani nevieš ako som šťastná a čo to pre mňa
znamená.

,,Dobrý deň." Odzdravila Klaudi keď sme sa stretli s rodičmi na cintoríne.
,,Ahojte." Tiež som pozdravil.
,,Ale radi vás vidíme. A to si ty ta s ktorou je Pája tak často." Boli sme všetci v dobré nálade a veselí.
,,Rada vás spoznávam veľmi som o vás počula ako ste skvelí rodičia. Máte veľmi milého syna." Bolo to úprimne co povedala Klaudi. Na sebe mala pekné dlhé modro-ružové šaty a biele baleriny.
Bol krásny uplnek a bola jasná obloha keď sme boli na cintoríne. Bolo to nádherné a stale viac si uvedomujem ako je Klaudi úžasné dievča. Bola nádherná a ja som vedel že nemôžem čakať večne chcel som jej lásku vyznať až na zápase ale čo ak ma do tej doby vymení. Som rozhodnutý už nemôžem čakať dnes je ten deň.
Keď sme odchádzali tak sme sa rozlúčili a dohodli sa na sobotný rodinný obed a aj Klaudi je pozvaná. Veľmi dobre sme sa zhovárali a aj sa na pár vecí spýtali.
,,Vieš Klaudi ešte som pre teba urobil malé prekvapenie a dúfam že nebudeš sklamaná."
,,Keď som pri tebe tak nemôžem byť sklamaná." Vzal som ju za ruku a povedal som jej že musíme ísť pešo lebo je to kúsok. Asi po desiatich minútach sme došli na miesto. Bola to veľmi pekná a luxusná reštaurácia.
,,To nie... pane bože veď to nie je..pravda." bola veľmi krásna keď bola taká zmätená lebo tomu nemohla uveriť.
,,Ale áno je račte vstúpiť madam."otvoril som jej dvere."
Ujal sa nás taký starší čašník mohol mať tak okolo štyridsiatich rokov.
,,Dobrý deň vy musíte byť Pán Mžik rád vás spoznávam."
,,Dobrý deň. Mali by sme tu mať stôl pre dvoch."bol milý.
,,Za mnou prosím."
Odsunul som kreslo aby si mohla Klaudi sadnúť a potom som si sadol ja. Medzi tým nám doniesli šampanské na prípitok. Nestačila sa ani diviť.
,,Veď ako sis to mohol dovoliť." Bola veľmi šťastná videl som to na nej.
,,Pre teba Klaudi urobím aj nemožné." Bola to pravda pre ňu všetko. Celý večer sme sa veľmi dobre zabávali a ani sme sa nenazdali a bolo skoro deväť hodín. Tak teraz Pájo musíš jej to povedať.
,,Vieš Klaudi nehovorí sa mi to ľahko spíš neviem ako to povedať ......znamenáš pre mňa veľa.....som to ale hlupák.....asi to nezvladnem....."

Ospravedlňujem sa že časti nevydávam pravidelne lebo času je málo a ten čo mám musím delit medzi rodinu svoj voľný čas a medzi vás ctenare.  Som veľmi rád že aj pres to sa vám príbeh páči a že ho čítate. Budem rád za každý vote aj komentár aj kľudne kritiku. A prekročili sme hranicu 200+ prečítaní a hlavnú zasluhu na tom máte vy ďakujem vám.