Bez citu?!

€21~2/2

Pohľad tretie osoby
Spali oba tak pokojne, ale veľmi dobre si uvedomovali vážnosť situácie. Možno je to ich posledná spoločná noc. Oba boli veľmi nervózny a láska čo ku sebe cítili, bola silnejšia ako čokoľvek na svete.
Celá rodina bola teraz v napätí všetci boli u rodičov Pavla.
,,Teraz musíme držať pri sebe ak sa stane čokoľvek. Nikdy som nevidel takú silnú lásku ak u nich. Veď dneska sa hovorí ľúbim ťa za každou vetou, zatiaľ čo oni s nim tak šetrí. Ale na druhú stranu oni to dokazujú činmi ako teraz Klaudi." hovoril otec Pavla. Bolo síce polnoc a nikomu sa nechcelo späť. Okrem Maji ta spala na gauči.
,,A Zuzka veľmi vám ďakujeme."
,,Ale za čo veď ja som nič neurobila. A myslím si že si môžeme týkať." Zuzka bola zmätená a ani sa jej nikdo nečuduje.
,,Vďaka vašej dcére sme opäť konečne rodina. Keď sa totiž po prvý raz zaľúbil, tak mu citi neboli opätovane. Báli sme sa že ho navždy stratíme, že sa s nami nebude baviť. Ale keď sa objavila vaša dcéra, zmenil sa. Po zápase kedy skončil v nemocnici, už vtedy bol iný."
,,Musím vám niečo povedať.......nehovorí sa mi to ľahko."začali ju utešovať a podporovať ju.
,,Bolo obdobie kedy som sa o Klaudi bála, bála som sa že sa zabije. Kvôli láske k Pavlovi, ale nechcem aby ste ho nejako vinili on za to nemôže. A ja som za to bola na neho nahnevaná, teraz ale vidím ako som sa mýlila. Prepáčte mi to. "
,,Mrzí nás to ale budme radi za to čo je teraz. A chápeme ťa Zuzka, aspoň teraz ukazuje ako ho to mrzí."
,,A keď budeš chcieť tak tu môžeš ostať Zuzka. Dnes to bude náročná noc."napätie by sa dalo krájať a nikomu v tejto miestnosti sa nechcelo spať. Nakoniec po hodine sa rozhodli všetci že skúsi zaspať. Aby boli pripravení keď im budú volať.

12. Decembra
Klaudie
Ráno sme sa zobudili obaja rovnako.
,,Dobré ránko láska."
,,Dobré" tak krásny výhľad z okna. Bolo 8:00 a o hodinu máme operáciu.
,,Láska? Možno je to naša posledná hodina. Chcem ti povedať veľmi ťa ľúbim a nikdy neprestanem."
,,Láska já môžem povedať to isté. A verím že máme veľa vecí pred sebou."

Pohľad tretie osoby
Bola to možno ich posledná hodina a nikdo nevedel ako to dopadne. Keď už bolo na čase vošiel do pokoja doktor. Tváril sa tak zvláštne bolo v jeho výraze ľútosť, smútok, a nevedomosť ako to dopadne.
,,Dobré ráno. Nadišiel čas." obaja prikyvli a nasledovali doktora. Dalo sa cítiť že ich sprevádzal strach že už sa nepobozkajú a že si nepovedajú svoje áno. Čas operácie mal byť asi 24 hodín, obaja sa išli pripraviť budú na jednom sále. Operovať budú štyria doktori teraz to celé bude na nich. V 9:00 bola zahájená operácia a nikdo nevedel ako dopadne. Pavlovi mala byť vyoperována jedna pľúc a nahradiť má jedna pľúc od Klaudi. Potom mala byť vyoperována druhá pľúc. Mohlo nastať toľko komplikácií ale ak sa to podarí, tak bude asi tri dni trvať kým budú vedieť či sa pľúc uchytila.(prepáčte ale neviem ako to prebieha tak to prosím pochopte.)

Medzi tým u jeho rodičov boli všetci nervózny. Nevedeli kedy idú na operáciu a to možno bolo len dobre. Ráno išla preč Maja aj z Markom ale nikdo mu to nevyčita.
,,Už aby bol zajtrajšok."povedal otec Pavla.
,,Asi by som mala ísť,nebudem vás rušiť."
,,Ale prečo veď tu nikomu nevadíš a budeme radi ak tu zostaneš. Od teraz na nič nebudeš sama, keby náhodou to nevyšlo a potrebovala si niečo tak sa ozvi." poslali si čísla keby náhodou. Zuzka nevedela čo povedať bola veľmi dojatá. A začala plakať.

Na operačnom sále zatiaľ už sú desať hodín a všetko ide podľa plánov. Bolo také ticho že by bolo počuť aj to keby padla koruna na zem.

+ďalší deň+
13.decembra

Volá doktor domu mame od Pavla.
,,Dobrý deň."
,,Dobrý deň pán doktor. Tak ako dopadla operácia? Môžeme ich vidieť?" Milión ďalších otázok ale doktor im odporučil aby sa dostavili do nemocnice. Ale pocity čo v nich boli sa nedaly opísať, mali strach, báli sa či to prežili. S doktorom sa rozlúčili, bez zaváhania nasadli do auto a vydali sa smerom nemocnica.