Bez citu?!

€12

Pavel
,,V kľude Pavle nie si hlupák len sa trocha ukľudni a pomaly."klaudi sa mňa snažila uklidnit za čo som bol aj trochu rád.
,,Túto večeru som objednal preto aby som ti ukázal ako veľmi si cením toho že si pri me." Tak a je to vonku aj keď nedokázal som jej povedať pravdu zatial este nie. Klaudi si na veceru dala šalát s kuracím mäsom. Ja som si dal hovädzí steak a opekané zemiaky. Bolo to veľmi nádherné celá ta atmosféra a videl som na Klaudii že bola veľmi šťastná a prekvapená.

+o hodinu neskôr+

Klaudi som odprevadil domov aj keď jej mamu som prebudil. Ale pekne som sa jej ospravedlnil. Celý dnešný deň bol úžasný som rád aj keď pravdu som jej stále nedokázal povedať.

+o týždeň neskôr+7. Novembra

S Klaudii som sa stretával kazdy deň a vždy keď mňa videla tak sme sa objali. Je to moja jediná a najlepší kamarátka
,,Ahoj." Zdravila mňa uz keď som vchadzal do školy.
,,Ahoj."hneď mňa objala. Keby nas niekto videl asi by si myslel že spolu chodíme ale zatial nie. Aj ked aj mňa to niekedy napadlo keby sme tak chodili spolu. A naviac dnes by som sa mal dezvediel výsledky. Vcera som bol na brigáde a bolo dosť ľudí takže stále bolo čo robiť. Ale dnes mám voľno.
,,Tak čo si robila Klaudi o víkendu?"
,,Ale bola som u starých rodičov lebo sme mali rodinné oslavy. A čo ty si bol v práci alebo si mal volno?"
,,Bol som v práci ale bolo veľa práce. Aspoň to rýchlo ubehlo ale úprimne som sa hlavne tešil na teba." Usmial som sa na ňu a aj ona na mňa. Neviem prečo ale nemohol som odolať a začal som sa približovať moje pery k jej perám. Bolo mi jedno či nás niekto vidí. Naše pery sa spojily a vsetci sa n ma nás pozerali ako na zvieratká v zoo po chvíli sme museli prerušiť bozk kvôli nedostatku kyslíka.
,,Prepáč Klaudi neviem čo to do mna vošlo," bol dom zmätený sám zo seba usmiala sa na mňa aj keď bolo vidieť že bola prekvapená.
,,Ale veď nie je dôvod sa ospravedlňovať konečne sa prejavilo to čo som verila že v tebe je. Vieš nechcela som ťa do ničoho nútiť aj keď som vedela že pre teba niečo znamenám. Už ako si ma pozval na večeru. Bolo za tým aj niečo iné však?" Mám jej povedať pravdu alebo jej klamať aj keď nedokážem jej klamať.
,,Pokiaľ chceš počuť pravdu tak na mňa počkaj pred školou a poviem ti to." V triede sme si sadli vedla seba ale nerozprávali sme sa nevedel som čo si s ňou hovoriť. Ale pokial som pozornejšie videl tak Klaudi sa celý deň smiala a asi viem dôvod.

+ po škole +
Bol som prekvapený lebo čakal som že sa na mna vykašle.
,,Ahoj Klaudi chcem sa ospravedlniť za moje spravanie."
,,Pavle ukľudni sa veď o nič nejde ja som rada." Objala mňa a ja som nemohol odolať a dal som jej bozk do vlasov.
,,Ľúbim ťa Klaudi aj keď to nedávam najavo. A záleží mi na tebe." Áno je to vonku a trochu sa mi ulavilo. Pozrela sa na mňa a ten úsmev bol na nezaplatenie.
,,Aj ja teba ľúbim."
V momentu ako to dopovedala začal mi zvoniť mobil.
,,Novák prosím."
,,Dobrý deň pán Novák. Voláme vám ohľadom vášho odberu krvi kvôli kontrole."
,,Áno počúvam."
,,Viete radšej sa u nás zastavte lebo nemôžeme takéto informácie hovoriť pres telefón."
,,Tak dobre ja sa tam zastavím.... Hovoríte čo najskôr tak dobre."
,,Mrzí mňa to Klaudi ale musím ísť. Tak rád by som ťa zobral zo sebou ale to to si musím zariadiť sám večer sa stavím." Trocha bola smutná ale veď večer sa uvidíme.
,,Tak dobre budem na teba čakať do polnoci. Zatial pa Pájo."

+V nemocnici+

,,Dobrý deň pán Mžik. Pan doktor uz vás očakáva." Milo sa sestrička usmiala.
,,Dobrý deň dnes vám to sluší." Celá sa začervenania ako taká paradajka.
,,Ďakujem."

,,Dobrý deň pán Mžik."
,,Dobrý deň. Tak čo pán doktor ako to dopadlo?" Netvaril sa zrovna nadšene keď si prechádzal moje výsledky.
,,Moc vás nepoteším pán Mžik. Ste fajčiar?"
,,Áno to som ako to súvisí s výsledkami." Bol som zmätený.
,,Viete máte rakovinu pľúc to pre to ste vykašľal krv."nevedel som co povedať bol som v tranze.
,,Je to v štádiu kedy sa to nedá liečiť kedy sa našiel darca tak možno ale len možno sa to dá operovať. Varujem vás ale že by sa mohlo stať že zomrieťe a bolo by to na vlastné nebezpečie."
,,Neviem pán doktor čo na to povedať." Bol dom smutný lebo keď už sa zdalo že budem v živote šťastný tak zasa príde rána.
,,Kedy ste sa rozhodol pre možnosť že nechcete operáciu tak ak chcete vedieť koľko vám zostáva života. Chcete to vedieť?"
,,Chcem aj keď viem že to nebude dlho."
,,Zostáva vám asi rok života ale môže to byť aj menej. Je mi to ľúto."
Neviem ako reagovať veď pred hodinou som bol tak šťastný a konečne som si priznal city ku nej.
Nakoniec sme sa rozlúčili a ja som nevedel čo robiť ako to môžem Klaudii povedať len ju tým zraním ale keď jej to nepoviem zranim ju ešte viac. Čím skôr jej to poviem tým lepšie. Bol som nervózny keď som išiel k ich dverám ale musím zobrať odvahu povedať jej to.

Po dlhšej dobe tu je ďalšia časť a som rád že sa vám tento príbeh páči a že ho čítate. Každý váš vote a aj komentár mňa posúva ďalej a Vždy sa teším na to až napíšem ďalšiu časť. Budem rád za každý vote aj komentár a viem že sú tam aj chyby ale snažím sa čo najviac sa ich vyvarovať. Ale bohužiaľ niesom slovák takže to mám trocha ťažšie.